Drogové vojny v Mexiku

Publikované v Historická revue č. 11/2012, str. 57 - 60


3.2.2017 | Peter Valent

Obchod s narkotikami a zložité americko-mexické vzťahy

Na juh od americko-mexickej hranice, dlhej 3 169 km, prebieha už po mnoho rokov  krutá vojna. Hlavným motívom všetkých bojujúcich strán konfliktu je kontrola nad obchodom s drogami, smerujúcimi do USA. Každý mesiac si násilnosti vyžiadajú stovky obetí. Problémy, ktorým dnes čelí Mexiko sú pritom i rozbuškou v jeho vzťahoch so Spojenými štátmi. Ako sa to všetko začalo?


Tradícia pašovania drog v Mexiku má svoje korene na opačnom konci Tichého oceánu. Práve odtiaľ, z Číny, sa 
v 70. rokoch 19. storočia importoval ópiový priemysel do Mexika. Čínu v masovom meradle zoznámili s ópiom britskí obchodníci, ktorí s vidinou veľkých ziskov dovážali túto drogu na lodiach z Indie. Keď boli evidentné zhubné následky užívania ópia pre čínske obyvateľstvo, cisárska vláda jeho dovoz zakázala. Briti však porazili Čínu v dvoch tzv. ópiových vojnách a donútili ju neklásť prekážky dovozu ópia a akceptovať z toho vyplývajúce vážne sociálne dôsledky. Výsledkom toho bolo, že počet fajčiarov ópia 
v Číne narástol v rokoch 1842 – 1881 päťdesiatnásobne.

 

Pašovanie drog

Počas najväčšieho ópiového šialenstva, v 70. rokoch 19. storočia, začali čínski migranti prichádzať aj do Mexika, väčšina z nich ako lacná pracovná sila pri budovaní prvých železníc v krajine. Mnohí z nich ako fajčiari ópia priniesli so sebou aj semená ópiovej rastliny a začali s pestovaním hneď, ako dorazili do Mexika. Čoskoro vyrástol trh 
s ópiom na oboch stranách americko-mexickej hranice.

V roku 1909 však Spojené štáty americké zakázali dovoz a konzumáciu ópia. Tento krok stál pri zrode veľmi výnosného obchodu – cezhraničného pašovania drog. Ďalší americký zákaz – prohibícia alkoholu v 20. rokoch 20. storočia – však zásadne zmenil mexický biznis s pašovaním ópia. Medzi rokmi 1909 a 1933 bol 
v rukách etnických Číňanov, ale počas obdobia prohibície v USA (1920 – 1933) ho zatienili produkcia a pašovanie alkoholu, ktoré už rozbehli a kontrolovali pôvodní Mexičania. Keď sa prohibícia skončila, ich lukratívny biznis zrazu stratil zmysel. Vzápätí však objavili vhodnú náhradu – Číňanmi kontrolovaný obchod 
s ópiom.

Číňania boli v Mexiku bohatou a nepopulárnou etnickou menšinou a bývalí pašeráci alkoholu využili všeobecný protičínsky sentiment, aby proti nim podnietili masové násilie. Tieto útoky ich oslabili natoľko, že domáci pašeráci mohli úplne prevziať kontrolu nad operáciami s ópiom.

Mexický obchod s drogami pokračoval vo vytváraní slušných ziskov. Dobre sa mu darilo aj počas 2. svetovej vojny, keď sa ópium vo veľkom konzumovalo v amerických ozbrojených silách na tlmenie bolesti. Ale až v 60. rokoch sa stal skutočne masívnou záležitosťou.

Revolúcia „hippies“ v USA zmenila pašovanie marihuany a neskôr heroínu na obrovský biznis. Práve táto transformácia americkej mládeže, spôsobená populačnou explóziou, nevídanou prosperitou a rýchlou expanziou univerzitného vzdelávania, bola prvým impulzom, ktorý nasmeroval vývoj až k súčasnej neľútostnej vojne v Mexiku. Ťažko si predstaviť väčší kontrast medzi príčinami (revolúcia „hippies“ so svojimi ideami lásky a mieru) a dôsledkami (masakry a masové stínanie hláv ako každodenná súčasť dnešného konfliktu). Vývoj na sever od spoločnej hranice mal vždy rozhodujúci vplyv na históriu a charakter drogového priemyslu v Mexiku. Predovšetkým vnútropolitické a finančné ohľady značne zväzovali ruky americkej vláde, aby podstatnejšie znížila domáci dopyt po drogách. Namiesto toho sa americké úrady zamerali na potieranie pašeráctva a na intervencie v zahraničí s cieľom redukovať produkciu drog.

 

USA – slon v porceláne

V roku 1971 americký prezident Richard Nixon vyvinul tlak na tureckú vládu, aby potlačila výrobu tureckého ópia. Tento krok však ešte viac povzbudil produkciu ópia v Mexiku. O päť rokov neskôr americké lietadlá rozprášili jed na stovky štvorcových míľ mexických marihuanových polí. Priekupníci drog v USA však zareagovali veľmi pohotovo a jednoducho začali dovážať marihuanu z Kolumbie, čo pomohlo vzniknúť kolumbijským drogovým kartelom. Prezident Ronald Reagan bol potom v roku 1982 nútený použiť vojenské prostriedky, aby zabránil pašovaniu kolumbijských drog na Floridu. Aj táto taktika sa však minula účinkom, keď Kolumbijčania jednoducho zmenili pašerácke trasy a začali dovážať kokaín do USA cez Mexiko. Americké úrady čoskoro zistili, že ustrážiť vyše 3 000 kilometrov dlhú hranicu s Mexikom je oveľa zložitejšie, ako kontrolovať pobrežie Floridy. Udalosti rokov 1971, 1976 a 1982 ukázali, že snahy Američanov potláčať obchod s drogami výlučne na strane dopytu sú odsúdené na neúspech.

Revolúcia „hippies“ v USA zmenila pašovanie marihuany a neskôr heroínu na obrovský biznis. Práve táto transformácia americkej mládeže  bola prvým impulzom, ktorý nasmeroval vývoj až k súčasnej neľútostnej vojne v Mexiku.

K posilneniu moci drogových gangov v Mexiku prispeli Američania aj svojím liberálnym zákonodarstvom v oblasti vlastníctva zbraní. Americká ústava dáva svojim občanom právo vlastniť zbraň. To uľahčilo pašovanie nekontrolovateľného množstva zbraní z USA do Mexika. Dá sa preto povedať, že zbrane z Ameriky prispeli podstatnou mierou k eskalácii napätia, ktoré vyústilo až do vypuknutia ozbrojeného konfliktu v Mexiku.

Svoje neblahé ovocie priniesla aj americká politika, uplatňovaná voči Mexiku a Strednej Amerike, v období studenej vojny. Jej hlavným cieľom bolo potláčať ľavicové sily v Latinskej Amerike. Za týmto účelom vycvičila CIA špeciálne vojenské jednotky, ktoré bojovali v celej sérii tzv. špinavých vojen (dirty wars) proti ľavicovým oponentom v mnohých krajinách Strednej a Južnej Ameriky. Keď sa však studená vojna skončila, ich existencia stratila svoje opodstatnenie. Bývalí členovia aspoň z dvoch týchto špeciálnych jednotiek – jednej z Mexika, druhej z Guatemaly, prebehli k mexickým drogovým kartelom. Aj vďaka ich účasti drogový konflikt prerástol počas šiestich rokov do skutočnej vojny.

 

Krvavé premeny Mexika

Kombinácia vnútropolitických faktorov v Mexiku a širokej podpory demokratických reforiem zo strany USA viedla v roku 2000 k prelomovej zmene v mexickej najvyššej politike. Po 70 rokoch pri moci stratila Revolučná inštitucionálna strana (PRI) účasť na vláde v krajine. Dovtedy Mexiko fakticky fungovalo ako štát jednej strany. Od revolúcie z rokov 1910 – 1917 až do konca 20. storočia sa totiž všetko politické dianie odvíjalo pod dohľadom PRI. Strana celé roky kumulovala moc vo svojich rukách prostredníctvom obsadzovania úradov a korupcie. Tento spôsob vládnutia však aspoň dočasne dokázal udržať kriminalitu pod pokrievkou tým, že sa vyhýbal rivalite a konfliktom. S príchodom viacpartajného systému a demokracie sa táto pomerne stabilná situácia narušila. Noví politici sa rozhodli rázne obmedziť moc drogových kartelov. Vojenský tlak zo strany vlády narušil aj krehkú rovnováhu medzi súperiacimi kartelmi a výsledkom je rýchle rozšírenie sa násilia.

Ale ani enormný dopyt po drogách v USA, povaha americkej stratégie boja proti drogám a demokratické premeny 
v samotnom Mexiku nedokážu úplne vysvetliť extrémne násilie, ktoré prebiehajúcu vojnu charakterizuje. Čiastočné vysvetlenie môže poskytnúť preskúmanie určitých aspektov minulosti Mexika.

Mexická história je plná násilných udalostí. V 16. storočí dobyli územie Mexika Španieli, ktorí museli v priebehu 17. a 18. storočia potlačiť množstvo ľudových povstaní. Od získania nezávislosti začiatkom 19. storočia zažila krajina (alebo jej časti) viac než 30 vojen, násilných prevratov či masakrov. V rokoch 1910 – 1929 zahynulo vyše milióna Mexičanov v dvoch veľkých občianskych konfliktoch – v mexickej revolúcii a v následnej kontrarevolúcii, známej ako vojna Cristeros. V 60. až 70. rokoch dala mexická vláda pri potláčaní ľavicových hnutí zavraždiť alebo nechať zmiznúť stovky ľudí. Výpočet by nebol úplný bez zmienky o ozbrojenej indiánskej revolte, ktorá vypukla v roku 1994 v Chiapase.

Hlboko zakorenené tradície banditu a mača  umocňuje ľudové uctievanie smrti, typické už pre kultúru Aztékov. Členovia drogových gangov sú veľakrát hlboko veriaci ľudia, ktorí nachádzajú oporu v uctievaní veľmi špecifických svätých.

Popri tejto krvavej histórii sa vyvinula tradícia banditizmu. Postavy banditov sú neoddeliteľnou súčasťou mexického folklóru a symbolom boja proti útlaku. Vodcovia drogových kartelov sa radi identifikujú s novodobými banditami a nechajú sa oslavovať v nespočetných baladách a filmoch. Pre mnohých chudobných a diskriminovaných sú hrdinami, ktorí bojujú proti autoritám.

V krajine, v ktorej je chudoba hlboko zakorenená a kde väčšinu pôdy vlastní málopočetná elita, mali buričské výzvy vždy svojich poslucháčov. Navyše, chudobní obyvatelia sú v prevažnej väčšine zmiešaného alebo indiánskeho pôvodu a neidentifikujú sa s vládnucou vrstvou, ktorej identita sa opiera o údajných španielskych predkov. 

 

Kult smrti

Ďalším kultúrnym fenoménom, ktorý prispieva k násilnému charakteru konfliktu, je machizmus (mačizmus). Toto tradičné chápanie mužskej dominancie podporuje agresivitu a 
v takom duchu vychovaní muži (mačovia) sú zvyknutí, že ich okolie poslúcha, vyžadujú pozornosť, odmietajú kritiku aj kompromisy. Tradícia má svoj pôvod ešte v príchode španielskych dobyvateľov do Mexika a pochádza z výrazne atriarchálneho harakteru stredovekej španielskej spoločnosti.

Hlboko zakorenené tradície banditu a mača ešte umocňuje ľudové uctievanie smrti, typické už pre kultúru Aztékov. Členovia drogových gangov sú veľakrát hlboko veriaci ľudia, ktorí nachádzajú oporu v uctievaní veľmi špecifických svätých. Veľkej popularite sa teší uctievanie svätca menom Jesus Malverde („malverde“ sa dá preložiť ako „zlá zelená“, čím sa poukazuje na farbu marihuanového listu, ale aj na zafarbenie dolárových bankoviek). Tento mexický Ježiš pôsobil v severozápadnom Mexiku ako bandita a v jánošíkovskom štýle okrádal bohatých a pomáhal chudobným. V roku 1909 údajne skončil pred popravnou čatou.

Ďalšou uctievanou postavou medzi bojovníkmi v drogovej vojne je Santa Muerte (Svätá smrť). Jej kult má synkretický charakter s prvkami kresťanstva aj starého mexického náboženstva. Jej pôvod sa dá odvodiť až od aztéckej bohyne smrti.

Smrť teda môže niesť masku náboženstva, ale v uliciach Mexika má veľmi konkrétnu tvár. V roku 2011 zahynulo v Mexiku v drogovej vojne 15 000 ľudí. Väčšinu Mexika kontroluje sedem najväčších drogových kartelov. Snaha polície a armády eliminovať ich moc ešte viac eskaluje konflikt. Jeho koniec je tak v nedohľadne.


drogové vojnypašeráctvoamericko-mexická hranicamexikousa



Predplaťte si Historickú Revue na jeden rok už za 33,60




Autor

Peter Valent

Mgr. Peter Valent, archeológ - historik, absolvent odboru archeológia - história na FiF UK v Bratislave. V súčasnosti pracuje ako predseda Slovenského archeologického a historického inštitútu - SAHI. venuje sa problematike antickej numizmatiky s dôrazom an obdobie rímskeho cisárstva.

Pozrite si tiež


Septembrové vydanie

4.9.2017 | historicka

Vážení čitatelia.        Žijeme v časoch, keď sme svedkami najväčšej vlny migrácie afrického obyvateľstva do Európskej únie. V európskej spoločnosti sa objavujú rôzne kontroverzné diskusie o minulosti vzájomných...

  • 1397
  • 9

Augustové vydanie

4.8.2017 | Drahoslav Hulínek

         Milí čitatelia,        pred Vami je augustové číslo Historickej revue, ktoré sa venuje téme, patriacej medzi najzaujímavejšie, najkomplikovanejšie a najinšpiratívnejšie v dejinách. Je neustálym lákadlom v ich...

  • 1325
  • 3

Vzostup zla

31.7.2017 | Jakub Drábik

Vlk neskrývajúci sa v rúchu baránka, ale v koži chameleóna – tak by bolo možné predstaviť neoblomnú snahu nacistov získať moc, ktorú preukázali medzi rokmi 1918 a 1933. Bola to predovšetkým ich nevídaná schopnosť meniť svoj...

  • 3888
  • 20