La Dame de fer: 130 rokov parížskej dámy

Publikované v Historická revue č. 5/2014, str. 68 - 69


3.5.2019 | Anna Gavríková

Eiffelova veža, alebo Železná dáma – „La Dame de Fer“, ako ju nazývajú Francúzi, oslavuje tento rok 130. výročie. Napriek mnohým rozporuplným pohľadom v minulosti sa postupne stala dominantou a charakteristickým znakom Paríža.


Keď spoločnosť Gustava Eiffela predstavila plány najznámejšej parížskej pamiatky z roku 1889, mnohí sa pozerali na masívnu železnú konštrukciu s nedôverou. Dnes je Eiffelova veža, zohrávajúca dôležitú úlohu v televíznom a rozhlasovom vysielaní, považovaná za architektonický zázrak a priťahuje viac návštevníkov než mnohé iné svetové turistické atrakcie.

Eiffelova veža bola postavená v roku 1889 pre Svetovú výstavu v Paríži, ktorá sa konala pri príležitosti 100. Výročia Veľkej francúzskej revolúcie. Jej stavba trvala dva roky, dva mesiace a päť dní. Na konci 19. storočia to bola ukážka francúzskej inžinierskej zdatnosti, ktorá s narastajúcim úspechom definovala vtedajší okamih priemyselnej éry.

Gustave Eiffel bol predovšetkým známym konštruktérom mostov a viaduktov. Podieľal sa aj na návrhu konštrukcie Sochy slobody (wikipedia.org)

Gustave Eiffel bol francúzsky stavebný inžinier a zvyčajne sa považuje za autora návrhu veže, ktorá nesie jeho meno, no v podstate to boli jeho dvaja menej známi kolegovia – Maurice Koechlin a Emile Nouguier, ktorí vytvorili pôvodné návrhy tejto monumentálnej stavby. Kochlin a Nouguier boli hlavnými inžiniermi obchodnej inžinierskej spoločnosti Gustava Eiffela spolupracujúcou s francúzskym architektom Stephenom Sauvestrom, s ktorým spoločne vytvorili konštrukčné plány Eiffelovej veže.

Jedna zo stavebných fáz Eiffelovej veže. Konštrukcia napokon dosiahla 324 metrov a stala sa vo svojej dobe najvyššou stavbou sveta (wikipedia.org)

Nepriatelia „smiešnej veže“

Keď boli plány a štruktúra diela prvýkrát verejne predstavené, o samotnom dizajne veže sa vášnivo diskutovalo v parížskej spoločnosti a bol často kritizovaný mnohými intelektuálmi aj umelcami. V začiatkoch výstavby na Champs de Mars v Paríži skupina 300 umelcov, sochárov, spisovateľov a architektov zaslala petíciu komisárovi parížskej výstavy s prosbou, aby zastavil výstavbu „smiešnej veže“.

Skupina s významnými osobnosťami 19. storočia, akými boli Guy de Maupassant a Alexandre Dumas, podala aj formálnu sťažnosť proti navrhovanému plánu realizácie diela. Označovali ho za „gigantický továrenský komín, ktorého podoba degraduje architektonickú harmóniu mesta“.

Gustave Eiffel reagoval na túto kritiku tým, že porovnával jeho dielo s egyptskými pyramídami: „Moja veža bude najvyššia stavba postavená človekom. Nebude to v tomto zmysle veľkolepé? A prečo by malo byť niečo odporné a smiešne v Paríži, keď je to obdivuhodné v Egypte?“ Sťažnosti umeleckej obce boli odmietnuté a po niekoľkých diskusiách o presnom umiestnení diela bola v roku 1887 podpísaná realizačná zmluva. Keď bolo dielo postavené, niektorí z odporcov zmenili svoj názor, iní zostali nepresvedčení. O Guyovi de Maupassantovi, jednom z hlavných odporcov, sa tradovalo, že každý deň jedol obed v reštaurácii priamo v Eiffelovej veži, pretože to bolo jediné miesto v Paríži, z kadiaľ nebolo vežu vidieť.

Zaritým nepriateľom "smiešnej veže" bol francúzsky spisovateľ Guy de Maupassant (wikipedia.org)

Svetová sláva parížskej dámy

Dvadsať rokov po vytvorení diela skončil prenájom pozemku, na ktorom bola postavená Eiffelova veža a tá sa stala súčasťou majetku mesta Paríž. Členovia mestskej rady zvažovali jej rozobratie a účelnejšie využitie pozemku. Dielo však bolo nakoniec zachované, a to aj vďaka na veži umiestneným anténam, ktoré sa používali v rádiovej a telegrafickej komunikácii.

Jedna z najznámejších stavieb sveta prešla v roku 1986 zásadnou opravou a opakovane ju premaľovávajú každých sedem rokov. Použitá farba je postupne tieňovaná od svetlejších odtieňov v spodnej časti k tmavším odtieňom smerujúcim k vrcholu diela a od roku 2013 je takto tieňovaná dobronzova.

Priamo v Eiffelovej veži na prvom poschodí sa nachádzajú interaktívne konzoly určené návštevníkom, ktorí môžu vyjadriť svoj názor a hlasovať pre farbu, aká sa použije pri nasledujúcom premaľovaní. Od svojho vzniku ju navštívilo viac ako 250 miliónov ľudí, ktorých oslovil nádherný panoramatický výhľad na mesto Paríž. Dielo je návštevníkom prístupné 365 dní v roku a od júna do septembra je dokonca možné navštíviť Eiffelovu vežu aj po polnoci. Eiffelova veža zaznamenáva pozoruhodný nárast popularity aj návštevnosti.

Napriek mnohým kritickým hlasom, ktoré sprevádzali jej vznik, sa stala ukážkou štrukturálneho umenia a veľkolepou dominantou Paríža.


eiffelova vežagustave eiffelarchitektúra



Predplaťte si Historickú Revue na jeden rok už za 34,80




Autor

Anna Gavríková

Popis autora

Pozrite si tiež


Perzský súmrak nad Babylonom

23.5.2019 | Michal Habaj

V roku 543 pred n. l. rozvírili mračná piesku tisíce mužov, ktorí tiahli severoarabskou púšťou. Do Babylonu sa po desiatich rokoch vracal Nabonid, posledný novobabylonský panovník.                     Babylonského...

  • 170
  • 1