Ako sa nám žilo v 80. rokoch?

Publikované v Historická revue č. #, str#


14.11.2019 | Miroslav Londák

Ekonomika na Slovensku na konci československého komunistického režimu

Ani sa nám nechce veriť, že tomu bude už 30 rokov, ktoré utiekli ako voda, od toho významného medzníka slovenských i československých dejín, ktorým sa stala Nežná revolúcia. A tak už i s istým časovým odstupom sa môžeme pozrieť na obdobie konca 80. rokov.


 

Prekonali sme obdobie absolútneho obdivu voči neoliberalizmu v ekonomike, zásadného odmietania priam akýchkoľvek zásahov štátu do tejto oblasti, otrasov súvisiacich so zmenami v sociálnej politike a tak i cez prizmu prežitých tridsiatich rokov sa môžeme hádam s väčšou znalosťou veci vrátiť do 80. rokov 20. storočia.

Samozrejme, istý subjektivizmus k hodnoteniu vždy patrí a tomu sa nevyhneme ani pri našej téme. Inak sa bude pozerať na obdobie predsa len istých sociálnych istôt dnešný nezamestnaný či poberajúci minimálnu mzdu, inak úspešný manažér.

 

Ôsma päťročnica a zaostávanie

Pre zásadné hodnotenie československej tzv. socialistickej ekonomiky, existujúcej od roku 1948, platí téza českého ekonóma Otakara Turka. Z nej vyplýva, že situácia v ekonomickej oblasti nebola tou najpodstatnejšou príčinou pádu režimu v roku 1989, aj keď „funkčné chyby komunistického ekonomického systému významným spôsobom“ k nemu prispeli.

Ľudia mali za existencie daného režimu zabezpečené právo na prácu, nemohla existovať a oficiálne ani nejestvovala nezamestnanosť, bola zabezpečená tiež istá úroveň sociálnej a zdravotnej starostlivosti, bezplatný školský systém...

Na druhej strane československá ekonomika po odmietnutí Šikovej reformy a úplnom rehabilitovaní systému centrálne riadeného hospodárstva na samom konci 60. rokov napriek pomalému rastu v ďalšom období postupne stále viac a viac zaostávala za vyspelými západnými krajinami.

Nedokázala aplikovať moderné technológie a spôsoby výroby (samozrejme, to neznamená, že v konkrétnych priemyselných či poľnohospodárskych podnikoch sa neaplikovali i moderné spôsoby výroby), uskutočniť skutočnú reštrukturalizáciu a ani sa priblížiť k métam informačnej spoločnosti.

Existenciu hospodárskych problémov si samozrejme uvedomovali i predstavitelia vtedajšej štátnej moci, mali dostatok informácií i analýz. V 8. päťročnici, ktorá sa začínala rokom 1986, bolo preto zámerom komunistického režimu urýchlenie sociálno-ekonomického vývoja v Československu.

Ten mal byť, podobne ako už v predchádzajúcich obdobiach, založený na intenzívnych faktoroch rastu, vďaka čomu mal národný dôchodok každoročne rásť o 3,5 %.

V skutočnosti sa však vývoj za prvé tri roky päťročnice výrazne odlišoval od jej pôvodných cieľov. V každom z troch rokov sa dosiahol národný dôchodok o päť miliárd Kčs nižší, ako bol pôvodne plánovaný.

I na oficiálnej úrovni sa uznávalo, že stále pretrvávajú „rozsiahle systémové i vecné deformácie reprodukčného procesu... založené v pôsobení existujúceho hospodárskeho mechanizmu“.

Z medzinárodných porovnaní vyplývalo, že sa ďalej prehlbuje zaostávanie československej ekonomiky za najvyspelejšími krajinami „v technike a tým i v ekonomike“.

V súvislosti so zahranično-obchodnou problematikou sa v dobových materiáloch (marec 1989) v Československu objavujú už také tézy, ako napríklad: „Mnohé naše výrobky nie je možné na iných než tradičných trhoch relatívne obmedzeného okruhu rozvojových krajín uplatniť vôbec.“

Aj preto sa ešte na samom konci existencie komunistického režimu jeho predstavitelia snažili o prípravu novej ekonomickej reformy, pripravili jej podstatné časti, nestihli ju však už realizovať.

 

Všetko o prevratných udalostiach v roku 1989 v Historickej revue 11/2014

 

„Za komunistov bolo lepšie“

Do dnešných dní prežívajú ilúzie a fámy o výrobe špeciálnej techniky. Faktom však je, že už v roku 1988 uvažovala čs. vláda o nutnosti postupnej konverzie a utlmení výroby ťažkých zbraní, tankov a pod.

Ak totiž vláda chcela zabezpečiť predaj špeciálnej techniky do tzv. rozvojových krajín, často im musela najprv zabezpečiť pôžičky v dolároch, za ktoré boli následne zbrane kupované, no z týchto pôžičiek sa následne stávali nedobytné úvery. Tento problém bol spojený hlavne s takými krajinami ako Sýria, Líbya a Irak.

Na druhej strane však Československo ako štát v porovnaní s viacerými krajinami východného bloku nehospodárilo zle. Podľa oficiálnych údajov Štátnej banky československej k 30. septembru 1989 dosiahla hrubá zadlženosť 105,7 mld. Kčs, teda len 6,9 mld. dolárov.

Dôležité z hľadiska devízovej pozície štátu však bolo, že kým záväzky boli nesporné a bolo ich nutné v stanovených lehotách splácať, časť pohľadávok bola nebonitných a nesplácaných v príslušnej dobe – k spomínanému dátumu boli na úrovni 25,5 mld. Kčs.  

Ku koncu 80. rokov 20. storočia teda zápasila československá ekonomika s mnohými problémami. Tie pritom vyplývali tak z celkového jej zamerania, v mnohom determinované jej základnou koncepciou spojenou ešte so začiatkom 50. rokov – teda s tzv. oceľovou koncepciou rozvoja, ktorú vlastne nedokázala počas desaťročí opustiť, ako i z podstaty tzv. socialistickej plánovanej ekonomiky. Na druhej strane sa jej však darilo do istej miery zabezpečovať plnenie jej základných úloh.

Nemôžeme tvrdiť, že by sa na konci 80. rokov udiali masové akcie či demonštrácie, v ktorých by obyvatelia krajiny protestovali napríklad proti nízkej životnej úrovni, respektíve že by existoval masívny nedostatok spotrebných tovarov či potravín v obchodnej sieti.

V podstate by sa dalo povedať, že obyvatelia Československa boli akoby už zvyknutí na ten štandard (relatívne nízky v porovnaní so súčasnosťou), ktorý im tento režim ponúkal v období normalizácie.

Samozrejme, dnes sa dajú napríklad pomocou inflačnej kalkulačky, s ktorou prišla spoločnosť Ineko, detailne porovnávať ceny jednotlivých komodít, spotrebného tovaru, potravín a pod.

Ak by sme porovnávali ceny so súčasnosťou, vo všeobecnosti by sme mohli konštatovať, že boli pomerne vysoké ceny potravín (v porovnaní s vtedajšími platmi), no i ďalších spotrebných tovarov.

Mimoriadne vysoké boli napríklad ceny elektroniky, hlavne tej dovážanej z vyspelých kapitalistických krajín. Napríklad ak v roku 1989 stál kilogram kryštálového cukru 7,3 Kčs – dnes by bola jeho cena 1,96 €.

Kilogram bravčového mäsa (stehno) by zasa dnes stál 10,72 €, jeden liter mlieka (to je tá ospevovaná cena mlieka – liter za 2 Kčs) asi pol eura. Pri používaní inflačnej kalkulačky vychádza cena nového automobilu Škoda Favorit z roku 1989 (cca 90-tisíc Kčs) na dnešných 24 121 €.

Samozrejme, pri podobnom porovnávaní by sme mali brať do úvahy, že bežné tovary sa v danej dobe nekupovali, no skôr zháňali, časté boli výpadky rôznych i základných tovarov.

Neuspokojený bol dopyt napríklad po bežných tovaroch pre domácich majstrov, remeselníkov (napr. rôzne elektrické náradie, vŕtačky, elektrické píly). Podobne treba povedať, že všetky porovnávania budú problematické, ak zoberieme do úvahy súčasnú situáciu a cenovú nedostupnosť bývania napríklad pre mladé rodiny.

Aj keď ani na konci 80. rokov nebola v tomto smere situácia ideálna, predsa však len existovali formy podpory od štátu pri získavaní bývania, vrátane nenávratných pôžičiek.

Pochopiteľne, že všetky podobné porovnávania krívajú. Nemôžeme mechanicky porovnávať ceny bežných komodít na spotrebnom trhu bez toho, aby sme brali do úvahy ďalšie faktory, ktoré určujú celkovú životnú úroveň obyvateľstva – napríklad dostupnosť vzdelania všetkých stupňov, zdravotnej starostlivosti, možností cestovania, dostatok či absencia primeraných pracovných príležitostí a pod.

 

Historická revue 11/2019

 

Vedecko-technická revolúcia sa nekoná

Problémom komunistického režimu bolo dlhodobé podceňovanie toku investícií do oblasti informatiky. Jeho dôsledkom bolo, že 3,5 milióna obyvateľov krajiny nemalo k dispozícii druhý televízny kanál (mohlo teda sledovať len jeden kanál čs. televízie – okrem pohraničia, kde boli v dosahu televízie maďarská či rakúska), na 100 obyvateľov pripadalo len 12,5 telefónnych staníc a rozsah služieb spojených s prenosom dát bol na 10-krát nižšej úrovni ako v západoeurópskych krajinách.

V predchádzajúcich dvadsiatich rokoch investície do daného odvetvia nepresiahli 1,7 % celkových investícií do národného hospodárstva, pričom vo vyspelých krajinách sa len do telekomunikačných služieb investovalo 3 – 4-krát viac prostriedkov.

Podľa dobových analýz pritom československé hospodárstvo roku 1989 disponovalo objemom základných prostriedkov na úrovni vyššej ako štyri bilióny Kčs.

V porovnaní s vyspelými západnými krajinami bola vybavenosť domácností predmetmi dlhodobej spotreby pomerne vysoká. Na druhej strane zaostávala vybavenosť spotrebnou elektronikou, osobnými automobilmi, domácimi telefónnymi stanicami, na nižšej úrovni bola celá oblasť bytovej výstavby a jej technickej úrovne.

Špecifikom ČSSR vo svetovom meradle bola početnosť osobných rekreačných zariadení, chalúp a chát – v tomto ohľade boli predstihnuté najvyspelejšie krajiny.

V tomto období malo Československo v produktívnom veku 8,8 miliónov obyvateľov a ďalších 750-tisíc už v poproduktívnom veku stále zostávalo v pracovnom pomere.

Celkový počet pracujúcich v národnom hospodárstve ku koncu 80. rokov každoročne rástol o 0,8 %. Pravdou však je, že v mnohých podnikoch existovala prezamestnanosť.

Už od začiatku 60. rokov sa v Československu hovorilo o nevyhnutnosti napojenia sa na procesy spojené s tzv. vedecko-technickou revolúciou, o tom, ako sa veda stane jedným z rozhodujúcich výrobných činiteľov, z čoho mala v praxi vyplývať i podpora rozvoja školského systému.

V roku 1988 však malo v ČSSR vysokoškolské vzdelanie len 8 % obyvateľstva a niečo vyše 20 % populácie malo stredoškolské vzdelanie. Pritom v spomínanom roku  klesli oproti roku 1985 počty vysokoškolákov o 4 % a počty absolventov stredných odborných škôl o 10 % a to napriek miernemu rastu počtu obyvateľov v danom veku.

V porovnaní s vyspelými krajinami boli nízke najmä počty vysokoškolských študentov. V roku 1985 na 10-tisíc obyvateľov študovalo na vysokej škole v Československu 109 študentov, no v Rakúsku 231, v NSR 254 a Švédsku 254  – i keď metodika posudzovania  bola do istej miery odlišná. 

 

Stále zaostávajúce Slovensko?

Čo sa týka Slovenska, je potrebné povedať, že napriek existencii komunistického systému v Československu v povojnovom období, za štyri desaťročia, prešlo, napriek všetkým negatívam, civilizačným posunom a priblížilo sa sociálno-ekonomickej úrovni dosiahnutej v českých krajinách.

Na základe procesu socialistickej industrializácie sa zmenilo z prevažne agrárnej na krajinu s prevahou priemyslu. Na druhej strane týmto procesom bola ekonomika Slovenska deformovaná, a to nielen zo stránky štrukturálnej (teraz máme na mysli štruktúru priemyslovej výroby).

K problémom industrializácie Slovenska patrila napríklad tá skutočnosť, že sa uskutočňovala na nízkej technickej úrovni, keď mnohé priemyselné podniky boli zaostalé už v čase ich projektovania či výstavby.

Nedostatočne sa využívala tá „výhoda“, že socialistická industrializácia sa uskutočňovala až v povojnovom období. Pritom existovali príklady priemyselnej výstavby v zaostávajúcich oblastiach (napr. severné Belgicko, Flámsko), kde sa realizovala tak, že sa orientovala predovšetkým na moderné a progresívne výrobné odbory.

Tieto i ďalšie skutočnosti (napr. nízka nadväznosť jednotlivých priemyselných podnikov na Slovensku na seba navzájom, výstavba závodov, ktoré produkovali predovšetkým suroviny a polotovary, ktoré boli finalizované v českých krajinách) sa stali predmetom kritiky slovenských ekonómov už v predjarí, v 60. rokoch 20. storočia.

Kritika celého hospodárskeho vývoja Slovenska, ktorým prešlo v období po februári 1948, sa stala súčasťou toho prúdu v slovenskej intelektuálnej obci, ktorá po období predjaria viedla k vzniku československej jari roka 1968 a následne i vzniku čs. federácie.

Na konci 80. rokov 20. storočia neexistovali priepastné rozdiely medzi národným hospodárstvom Slovenska a českými krajinami, i keď niektoré kvantitatívne rozdiely zostali.

Takmer identická bola napríklad i štruktúra tvorby národného dôchodku. V roku 1989 na území Slovenska žilo 33,74 % z celoštátneho obyvateľstva a vytvorilo 30,44 % národného dôchodku, 30 % priemyselnej produkcie a 33 % poľnohospodárskej výroby (údaje pre Slovensko v roku 1948: 18,14-percentná účasť na tvorbe  národného dôchodku, 13,44- percentná účasť na hrubej priemyselnej produkcii, 29,25 % na hrubej poľnohospodárskej výrobe ).

Na druhej strane je faktom, že medzi ekonomikou Slovenska a českých krajín zostávali rozdiely. V tvorbe národného dôchodku na jedného obyvateľa sa v roku 1988 na území Slovenska nedosiahla ani 87-percentná úroveň českých krajín.

V tomto syntetickom ukazovateli sa mala koniec-koncov preukázať úspešnosť politiky ekonomicko-sociálneho vyrovnávania Slovenska na úroveň českých krajín.

Po štyridsiatich rokoch existencie komunistického režimu v Československu bolo zrejmé, že v relatívnych číslach sa Slovensko k českej skutočnosti postupne približovalo.

Ak však berieme do úvahy absolútne čísla, medzi dvomi spomínanými oblasťami krajiny zostávali i značné rozdiely. Predstavitelia komunistického režimu v Československu v polovici 80. rokov niekoľkokrát konštatovali, že „v podstate“ už bola vyrovnaná sociálno-ekonomická úroveň Slovenska a českých krajín, no skutočnosť nebola taká jednoduchá.

Tie rozdiely, ktoré boli zrejmé aj po štyridsiatich rokoch, boli dôsledkom predovšetkým tej skutočnosti, že tie investície, ktoré plynuli na územie Slovenska za daného režimu, a teda i za existencie plánovaného hospodárstva, dlhodobo neboli v úplnom súlade s demografickým trendom.

K hodnoteniu vývoja slovenskej ekonomiky v období po skončení 2. svetovej vojny treba povedať, že za zásadné pozitívum priebehu industrializačného procesu v podmienkach plánovanej socialistickej ekonomiky možno považovať zabezpečenie istého, relatívne fixného percentuálneho podielu Slovenska na celkových celospoločenských investíciách na rozvoj a výstavbu priemyslu.

To viedlo k istým pozitívnym výsledkom, ktoré by v podmienkach jednotného štátu a trhovej ekonomiky nemuseli byť dosiahnuté. Úspechy takto dosiahnuté vo výstavbe najmä priemyslu na Slovensku sa javia ako veľkorysé, najmä v porovnaní s jeho nedostatočným vývinom či rastom (napriek rekonštrukcii a modernizácii priemyslu na Slovensku) za prvej ČSR.

 

Tabuľky

 

Prírastok počtu obyvateľov, zdrojov pracovných síl, obyvateľov v produktívnom veku a počtu pracovných príležitostí v Československu celkom, počtu zamestnaných v priemysle a percentuálny podiel Slovenska a českých krajín v rokoch 1948 – 1989

Ukazovateľ

Československo – absolútny údaj

 ČR

 v  %

 SR

 v %

Prírastok počtu obyvateľov celkom

    3 299 049

44,53

55,47

Prírastok zdrojov pracovných síl celkom

    1 808 059

40,67

59,33

Prírastok počtu obyvateľov v produktívnom veku

    1 513 919

35,56

64,44

Prírastok počtu pracovných príležitostí

v národnom hospodárstve

     2 440 018

59,41

40,59

Prírastok počtu pracovných príležitostí v sektore priemyslu

     1 321 186

54,08

45,92

                   

Poznámka autora: skratkami ČR, resp. SR máme na mysli dnešné územie Českej republiky, resp. Slovenskej republiky.

 

Podiel Slovenska v % na vybraných celoštátnych parametroch

 

1

2

3

4

5

6

1948

27,93         

27,53     

27,32     

14,01    

13,45   

19,15    

1953

28,15   

27,43

28,00

16,27  

15,87

19,53

1955

28,54

27,49

28,44

15,93

16,53

20,61

1957

28,85

27,29

28,64

16,30

17,26

21,85

1960

29,34

25,89

29,75

17,85

18,91

23,45

1970

31,64

28,35

31,27

23,14

24,25

25,81

1980

32,68

30,79

33,14

27,34

29,05

28,01

1985

33,37

31,41

33,48

28,50

30,51

28,62

1989

33,74

31,73

33,55

28,28

29,82

30,44

 

Legenda: 1 – počet obyvateľov (ku koncu roka), 2 – zamestnanosť v národnom hospodárstve celkom, 3 – obyvateľstvo v produktívnom veku, 4 – zamestnanosť v priemysle, 5 – hrubá priemyselná výroba (podľa metodiky z 31. 12. 1983), 6 – tvorba národného dôchodku (vypočítané z bežných cien)


slovenskočeskoslovenskosocializmusekonomika



Predplaťte si Historickú Revue na jeden rok už za 34,80




Autor

Miroslav Londák

PhDr. Miroslav Londák, DrSc. je vedúcim vedeckým pracovníkom v Historickom ústave SAV. V rámci svojho výskumu sa zameriava na ekonomicko-politický vývoj na Slovensku a v Československu po skončení 2. svetovej vojny.

Pozrite si tiež


Pád Berlínskeho múru

9.11.2019 | Petr Blažek

Keď sa pred niekoľkými rokmi britský historik Timothy Garton Ash zaoberal doterajšími prístupmi a literatúrou k téme stredoeurópskych revolúcií roku 1989, vyzdvihol pluralitu rôznych výkladov zrútenia komunistických režimov:...

  • 807
  • 5

Napoleon Bonaparte ako kráľ revolúcie?

8.11.2019 | Maran Hochel

Štátny prevrat? Uchvatiteľský čin v politike? Pokus o legitimizáciu nelegitímneho? Takto vošli do dejín udalosti, ktoré sa odohrali vo Francúzsku 9. a 10. novembra 1799, podľa revolučného kalendára 18. – 19. brumaira („mesiaca...

  • 1067
  • 7