1918 - Finále Veľkej vojny: ako vyzerala Európa na konci prvej kataklizmy?

Publikované v Historická revue č. 6/2018


5.6.2018 | Jaroslav Valent

Júnové vydanie Historickej revue

Milí čitatelia, 

tí z Vás, ktorí nás čítate pravidelne, viete, že téma 1. svetovej vojny si nachádza na stránkach HR svoje miesto už piaty rok. Toto vydanie je tak záverečným dejstvom príbehu, ktorý zásadným spôsobom zmenil dejiny nielen Európy, ale aj celého sveta. Na jeho konci boli milióny mŕtvych a nevyčísliteľné materiálne škody. Ak by však niekto na jeseň roku 1918 čakal veľké nadšenie z víťazstva a konca prízraku, ktorý sa po starom kontinente rozťahoval viac než štyri roky, bol by sklamaný. Európa bola po vojne miestom hladu, zúfalstva a trpkého rozčarovania. Napokon, príliš sa neradovalo ani víťazné Francúzsko. V každej francúzskej rodine chýbal manžel, syn alebo brat a ďalší z nich sa vrátil zmrzačený alebo navždy duševne poznačený. Čo potom Nemecko, ktoré sa navyše prepadalo do mizérie potupnej porážky, krajnej núdze a sociálnych nepokojov? Výsledkom svetového konfliktu na východe, do ktorého sa všetci hnali s takým nadšením, bola ďalšia ešte brutálnejšia občianska vojna v Rusku, ktorá priniesla masové popravy, hladomor a začiatok nástupu totalitnej komunistickej ideológie k moci. Ak sa preto niekto nazdával, že vojna prinesie niečo pozitívne, jasnú odpoveď mu dala kataklizma až biblických rozmerov. Jej najlepším výrazom a zároveň neúprosnou bodkou za starou Európou a „starými dobrými časmi“ bola pandémia španielskej chrípky, ktorá podľa odhadov zabila 50 až 100 miliónov ľudí po celom svete.

Rok 1918 znamenal zároveň začiatok konca niekdajšej dominancie Európy vo svete. Na európsku pôdu po prvý raz vstúpila noha amerického vojaka, aby rozhodla a zároveň priniesla nádej,
že sa sem už nikdy nebude musieť vrátiť. Nestalo sa tak. Mier, ktorý politickí lídri o rok neskôr podpísali, totiž myslel viac na minulé krivdy než na nový lepší život po vojne, a preto už zakladal budúce krivdy. Historická revue preto prináša výber článkov, ktorými chce plasticky predstaviť kľúčové obdobie aj našich moderných dejín.

Napriek všetkým nešťastiam sa u nás rodila opatrná nádej, ktorú si ľudia spájali so vznikom demokratickej Československej republiky. Na jej začiatky sa však bližšie pozrieme až v storočnicovom októbrovom vydaní. Teraz si pripomenieme aspoň najslávnejšiu aféru, ktorá zatriasla politickým životom prvej republiky pred 90 rokmi a ktorej protagonistom bol jeden z jej hlavných nepriateľov – Vojtech Tuka.

Príjemné čítanie Vám praje

Jaroslav Valent, zodpovedný redaktor HR

 




Predplaťte si Historickú Revue na jeden rok už za 34,80




Autor

Jaroslav Valent

Mgr. Jaroslav Valent, absolvent politológie na Trnavskej univerzite, momentálne pracuje v Historickej revue ako zodpovedný redaktor. Venuje sa dejinám 20. storočia so zameraním na strednú a východnú Európu.

Pozrite si tiež


Parník filozofov: Vyhnanie ruskej inteligencie

19.6.2018 | Dmitrij Panto

Je známe, že v Sovietskom zväze v rôznom časovom období dochádzalo k najrôznejším druhom teroru. Poznáme tzv. červený teror, vlastný prvému obdobiu nastoľovania a upevňovania sovietskej vlády. Termín Veľký teror zasa...

  • 88
  • 0