Francúzska revolúcia - júlové vydanie HR

Publikované v Historická revue č. 7/2019


2.7.2019 | Jaroslav Valent

14. júla si celé Francúzsko, ako každý rok, bude pripomínať svoj najvýznamnejší štátny sviatok – Deň dobytia Bastily. Práve táto udalosť presne pred 230 rokmi odštartovala celý rad politických, ale aj spoločenských a sociálnych zmien, ktoré zvykneme označovať termínom Francúzska revolúcia a ktoré v ďalšom historickom období mali bezpochyby globálny dopad. Jej symbolika je dodnes prítomná nielen v samotnej francúzskej trikolóre či národnej hymne – slávnej Marseillaise, ale predovšetkým v politickom hesle, ktoré v dejinách ideí urobilo jednu z najpozoruhodnejších kariér. Slová sloboda – rovnosť – bratstvo sa rozšírili do celého sveta, a to do takej miery, že ich musí poznať každý viac či menej uvedomelý občan.

Napokon aj predstava, že vláda už viac neodvodzuje svoju legitimitu od Božej  vôle, ale vychádza z ľudu, nadobudla svoju definitívnu podobu a svoj politický program práve v dramatickom období, ktoré odštartoval rok 1789. Francúzska revolúcia spočiatku priniesla Európe nádej, že sa podarí skoncovať so starými poriadkami, s privilégiami šľachty a duchovenstva, že sa podarí zrovnoprávniť všetky vrstvy obyvateľstva na základe zákonov a ústavy, ktoré opäť budú platiť pre všetkých a bez rozdielu, pričom na prvé miesto budú klásť základné ľudské práva a slobody.

Príbeh revolúcie je však aj rozprávaním o tragickom osude francúzskeho kráľovského páru a násilí, ktoré reprezentuje ďalší z jej neodmysliteľných symbolov – gilotína. Uvoľnenie dovtedy neochvejných pravidiel a noriem, dlhodobá frustrácia väčšiny spoločnosti a nová generácia politických vodcov, ktorí vo svojich požiadavkách išli omnoho ďalej, než umiernení reformátori a stúpenci konštitučnej monarchie z počiatkov revolúcie, to všetko viedlo k tomu, že revolúcia sa pre mnohých stala synonymom hrôzovlády a teroru, zosobneného jakobínskou vládou a postavou Maximiliána Robespierra. Revolúcia sa tak stala nepriateľom číslo jeden v celej monarchistickej Európe, ktorá napriek tomu nedokázala jej oheň včas uhasiť.

Tieto dve tváre Francúzskej revolúcie – idealistická s humanistickým posolstvom o rovnosti všetkých ľudí, ale tiež radikálna a násilná s bilanciou tisícok popravených politických nepriateľov – dodnes vyvolávajú protichodné hodnotenia a postoje. O to viac nás teší, že na nasledujúcich stranách Vám môžeme ponúknuť strhujúce čítanie o udalostiach, ktoré zmenili nielen Francúzsko, ale spoluvytvárali aj náš moderný svet.

 

 

Jaroslav Valent

zodpovedný redaktor HR


francúzska revolúciaterorľudské práva



Predplaťte si Historickú Revue na jeden rok už za 34,80




Autor

Jaroslav Valent

Mgr. Jaroslav Valent, absolvent politológie na Trnavskej univerzite, momentálne pracuje v Historickej revue ako zodpovedný redaktor. Venuje sa dejinám 20. storočia so zameraním na strednú a východnú Európu.

Pozrite si tiež


Krvavá cesta Grécka k nezávislosti

14.9.2019 | Maroš Melichárek

Každý národ má svoje mýty, legendy i hrdinov. Z obyčajných ľudí sa stávajú hrdinovia po tom, ako vykonajú významné skutky. Tak tomu bolo i v prípade Grékov v 19. storočí.            Mená ako Georgios Karaiskakis,...

  • 1093
  • 0