Februárové vydanie

Publikované v Historická revue č. 02/2016


2.2.2016 | Patrik Kunec

Mária Terézia - konzervatívna reformátorka

Milí čitatelia, 

pred niekoľkými týždňami sa v Galérii mesta Bratislavy skončila úspešná výstava Portréty Habsburgovcov v zbierkach GMB. Početní návštevníci výstavy si mohli prezrieť maľované alebo grafické podobizne panovníkov habsburskej dynastie od 17. do začiatku 20. storočia, medzi ktorými nechýbali ani obrazy, ktoré zobrazujú uhorskú kráľovnú Máriu Teréziu. Práve jej podobizne – a možno ešte portréty rakúskeho cisára Františka Jozefa I. – boli laickému divákovi ako-tak vizuálne známe, pretože sa nachádzajú aj vo viacerých slovenských zámkoch a mestských múzeách. Mnohým Slovákom je však Mária Terézia známa aj z pomerne veľkého počtu kníh, ktoré v nedávnej minulosti vyšli o dynastii Habsburgovcov, prípadne o nej samej.

Môžeme konštatovať, že na Slovensku je Mária Terézia asi najznámejšou historickou postavou spomedzi Habsburgovcov. Je to aj z toho dôvodu, že jej osobnosť figuruje v učebniciach dejepisu a väčšine z nás ešte zo školských liet utkveli v pamäti minimálne tie poznatky, že mala 16 detí, že jej najmladšia dcéra sa stala francúzskou kráľovnou a napokon skončila na popravisku, alebo že počas svojej štyridsaťročnej vlády vykonala niekoľko reforiem, ktoré mali modernizovať krajiny, ktorým vládla. Niektorým utkvelo v pamäti snáď aj to, že za uhorskú kráľovnú bola korunovaná v Bratislave, ktorá v tom čase bola hlavným mestom Uhorského kráľovstva. Počas jej vlády Bratislava prechádzala obdobím pozitívnych zmien a stala sa nielen politickým, ale aj kultúrnym centrom Uhorska. Svedčí o tom nielen veľkoryso prestavaný Bratislavský hrad či početné barokové mestské paláce, ale napríklad aj to, že v jednom z nich koncertoval mladý Mozart, že tu vzniklo prvé verejné divadlo alebo tiež veľký park na petržalskej strane Dunaja. S Bratislavou a západným Slovenskom spájalo Máriu Teréziu viacero osobných väzieb, a preto je zahanbujúce, že v našom hlavnom meste nie je žiadna socha či pamätná tabuľa, ktorá by ju pripomínala. Jedna nádherná jazdecká socha stávala na mieste korunovačného pahorka neďaleko Dunaja, ale bola zničená krátko po vzniku Československej republiky.

Sériou článkov v tomto čísle, ktoré napísali odborníci, venujúci sa dejinám 18. storočia, chceme pripomenúť osobnosť a činy tejto výnimočnej ženy, ktorá úspešne dokázala vzdorovať neľahkým skúškam ako v osobnom, tak aj vo verejnom živote.

Prajem Vám príjemné čítanie.

Patrik Kunec, historik

V predaji od 6. februára


mária teréziahabsburgovcibarokreformy



Predplaťte si Historickú Revue na jeden rok už za 34,80




Autor

Patrik Kunec

Mgr.. Patrik Kunec, PhD., absolvent FiF UK v Bratislave, odbor archeológia - história. V súčasnosti pôsobí na Katedre histórie FHV Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde sa venuje ranonovovekým všeobecným dejinám (16. - 18. storočie) s užším zameranín na dejiny 18. storočia.

Pozrite si tiež


Krvavá cesta Grécka k nezávislosti

14.9.2019 | Maroš Melichárek

Každý národ má svoje mýty, legendy i hrdinov. Z obyčajných ľudí sa stávajú hrdinovia po tom, ako vykonajú významné skutky. Tak tomu bolo i v prípade Grékov v 19. storočí.            Mená ako Georgios Karaiskakis,...

  • 1093
  • 0