Januárové vydanie 2018

Publikované v Historická revue č. 1/2018


1.1.2018 | Jaroslav Valent

Na prahu katalizmy

Pohľad na dejiny 20. storočia a obzvlášť na technický pokrok, ktorý ľudstvo počas neho dosiahlo, ponúka dve roviny. Spočiatku je to obdiv a uznanie pre tých, ktorí sa na tomto rozvoji podieľali svojimi mimoriadnymi schopnosťami. Ak však vezmeme do úvahy dve svetové vojny a hrozbu tretej − nukleárnej vojny, budú to predovšetkým zdesenie a obava, že ľudský intelekt môže poslúžiť skôr na deštrukciu než na rozvoj a zušľachtenie civilizácie. A hoci známy americký politický ekonóm a filozof Francis Fukuyama na začiatku 90. rokov hovoril o konci dejín ako o pozitívnom zavŕšení pochodu liberálnej demokracie všade vo svete, ľudstvo sa v predchádzajúcich rokoch a desaťročiach len o kúsok vyhlo skutočnému koncu dejín.

Popredný sovietsky fyzik Andrej Sacharov, ktorý bol zároveň pri začiatkoch sovietskeho nukleárneho programu, sformuloval svoju desivú víziu konca dejín takto: „Smrť stoviek miliónov ľudí, genetické deformácie budúcich generácií, skaza miest, priemyslu, dopravy, komunikácií a poľnohospodárstva, deštrukcia vzdelávacieho systému, hlad, epidémie, živelná, nevykoreniteľná nenávisť obetí civilizácie, ktoré zostali nažive, k vede a k intelektuálom, rozšírenie primitívnych povier, zvieracieho nacionalizmu, všeobecné zničenie materiálnej a informačnej základne civilizácie – toto všetko uvrhne ľudstvo na stáročia späť k barbarstvu, privedie ho na hranicu sebazničenia.

Podobný strach prežívali ľudia prakticky počas celej studenej vojny a túto hrozbu nemôžeme podceňovať ani dnes, keď jadrovými zbraňami nedisponujú len dva proti sebe stojace mocenské bloky. Svet je po páde železnej opony v mnohých smeroch komplikovanejší, zraniteľnejší a civilizované krajiny môže vydierať aj jeden malý totalitný režim. Stačí, ak má v rukách jadrové zbrane.

Uplynulé desaťročia neustáleho strachu však priniesli aj celkom nový pohľad na ľudskú morálku a občiansku statočnosť. Človek, bezprostredne konfrontovaný s možnosťou zničenia celého sveta, už nemôže byť iba občanom svojej krajiny, ale v istom zmysle sa stáva občanom planéty Zem. Regionálne či národné záujmy musia ustúpiť jednému globálnemu záujmu zachovania prijateľných podmienok na život. V nasledujúcich kapitolách sa preto okrem politikov, vodcov revolúcie či generálov zoznámime aj so skutočnými hrdinami 20. storočia – s obyčajným mužom Stanislavom Petrovom, ktorý v kritickej chvíli našiel v sebe zdravý úsudok a namiesto stroja poslúchol samého seba. Zoznámime sa so svedomím geniálneho vedca Andreja Sacharova, ktorého jadrová fyzika doviedla k novému humanizmu, osobným obetiam a snahe zachrániť to jediné, čo máme – náš svet.


studená vojnajadrové zbranenukleárna hrozba



Predplaťte si Historickú Revue na jeden rok už za 34,80




Autor

Jaroslav Valent

Mgr. Jaroslav Valent, absolvent politológie na Trnavskej univerzite, momentálne pracuje v Historickej revue ako zodpovedný redaktor. Venuje sa dejinám 20. storočia so zameraním na strednú a východnú Európu.

Pozrite si tiež


Novembrové vydanie

2.11.2017 | Jaroslav Valent

Milí čitatelia,                  Historická revue sa týmto novembrovým číslom už štvrtý rok venuje téme 1. svetovej vojny. Po úspešných vydaniach k rokom 1914, 1915 a 1916 sme sa dostali k ďalšej významnej storočnici...

  • 1752
  • 5

Vzostup zla

31.7.2017 | Jakub Drábik

Vlk neskrývajúci sa v rúchu baránka, ale v koži chameleóna – tak by bolo možné predstaviť neoblomnú snahu nacistov získať moc, ktorú preukázali medzi rokmi 1918 a 1933. Bola to predovšetkým ich nevídaná schopnosť meniť svoj...

  • 4760
  • 35

Falklandy 1982

14.6.2017 | Peter Száraz

V apríli 1982 prekvapilo svetovú verejnosť, keď sa jednotky argentínskych ozbrojených síl vylodili na bohom zabudnutých ostrovoch kdesi v predpeklí Antarktídy. Napätie a prekvapenie z opovážlivosti zvyšoval fakt, že Falklandské...

  • 2863
  • 27