Júnové vydanie

Publikované v Historická revue č. 6


10.6.2016 | Jaroslav Valent

Vzostup zla - fašizmus, nacizmus a cesta k druhej svetovej vojne

Milí čitatelia,

možno sa nám zdá, že od hrôz 20. storočia sme už dostatočne ďaleko, a preto na historické postavy Hitlera či Mussoliniho sa dívame s istou dávkou irónie. Pripomínajú nám skôr smiešne či bizarné zjavenie, majstrovsky vykreslené Charliem Chaplinom, než reálnu hrozbu, ktorá by dokázala strhnúť aj 21. storočie. V určitej miere však každá doba a o to viac tá súčasná trpí naivnou predstavou, že emócie ako strach, neistota, hnev a tupá nenávisť viac nedokážu ovládnuť náš civilizačný priestor a že na politické výslnie sa už nemôže dostať diktátor s podivným symbolom na ramene, penou na ústach a učením, ktoré rozdeľuje ľudí na lepších a horších.

Medzivojnové roky v Európe viacerí historici označili len za prestávku v obrovskom besnení. Na prelome rokov 1918 a 1919 sa zo zákopov 1. svetovej vojny domov vracali chlapi často zmrzačení na tele i na duši, pričom nachádzali len zbedačenú a rozvrátenú krajinu, dlhé roky vedenú nacionalizmom, ktorý nemohol priniesť kompromis a zmier. Vzostup fašizmu a predovšetkým nacizmu v Európe by sa možno neudial bez veľkej hospodárskej krízy, ktorá vyvrcholila začiatkom 30. rokov. Pri pozornejšom pohľade na politický život v tomto období však zrazu nachádzame heslá a požiadavky, ktoré dôverne poznáme i dnes – volanie po vláde pevnej ruky a zmene systému, zlyhanie štandardných strán či tzv. protestné hlasy. Za nešťastie obyčajných ľudí už nie sú zodpovední oni sami, ich vzdelanie či rokmi zanedbávané hospodárstvo a dokonca ani neschopní politici. Totalitné hnutia už od 20. rokov prichádzali s alternatívnymi vysvetleniami, s „pravdami“, ktoré oficiálne médiá zamlčovali, a novým videním sveta, jasne odhaľujúcim „skutočného“ nepriateľa.

Ak je vôbec možné poučenie z dejín, celkom iste by malo zahŕňať obdobie vzostupu fašizmu a nacizmu v Európe. Historická revue preto prináša súbor článkov, ktoré aspoň v hrubých rysoch vykresľujú atmosféru zrodu nacistickej ideológie a spôsob, akým si získavala verejnú mienku v Nemecku. Predstavíme Vám príbeh vzostupu a pádu fašizmu v Taliansku, no neobídeme ani sovietske Rusko, ktoré v tom čase stálo skôr na okraji európskeho diania. Vlna zatýkania a vraždenia, ktorú rozbehol komunistický režim pod Stalinovou taktovkou, však akoby predznamenávala, čo sa čoskoro malo udiať na celom kontinente.

Príbeh postupného vzostupu zla je zároveň aj príbehom zlyhania demokratických systémov, ktoré sa odmietli brániť a hľadať východisko z politickej krízy, i demokratických krajín, odmietajúcich zasiahnuť proti zjavným agresorom. V našom historickom vedomí dodnes rezonuje tento postoj v podobe tzv. mníchovskej zrady. Po prečítaní aktuálneho vydania HR však možno nadobudnete pocit, že zlyhanie sa do istej miery môže týkať každého z nás – v odmietaní pomoci, v nezáujme o veci verejné. Slovami anglického filozofa Edmunda Burkeho: „Jediná vec stačí pre triumf zla, aby dobrí ľudia nič nerobili.“

 

Jaroslav Valent

zodpovedný redaktor HR


nacizmusfašizmuskomunizmustotalitné idelógie



Predplaťte si Historickú Revue na jeden rok už za 34,80




Autor

Jaroslav Valent

Mgr. Jaroslav Valent, absolvent politológie na Trnavskej univerzite, momentálne pracuje v Historickej revue ako zodpovedný redaktor. Venuje sa dejinám 20. storočia so zameraním na strednú a východnú Európu.

Pozrite si tiež


Krvavá cesta Grécka k nezávislosti

14.9.2019 | Maroš Melichárek

Každý národ má svoje mýty, legendy i hrdinov. Z obyčajných ľudí sa stávajú hrdinovia po tom, ako vykonajú významné skutky. Tak tomu bolo i v prípade Grékov v 19. storočí.            Mená ako Georgios Karaiskakis,...

  • 1103
  • 0