Najväčšie víťazstvo v hokeji, ktoré spolu Česi a Slováci dosiahli, malo príchuť odplaty


2.2.2019 | Peter Bučka

„Blahoželám k čestnému výsledku v reprezentácii československého hokeja!“

Alexander Dubček, prvý tajomník ÚV KSČ


 

Tento krátky telegram odoslal jeden z najvýznamnejších predstaviteľov Československa našim hokejistom, ktorí na 36. majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji získali bronzové medaily. Komunikatívny a populárny predstaviteľ Pražskej jari bol v tomto prípade oveľa stručnejší ako inokedy. S najväčšou pravdepodobnosťou predpokladal, že naše víťazstvá nad aktuálnymi majstrami sveta budú mať politickú dohru.

V Československu po intervencii vojsk Varšavskej zmluvy, ktorá sa udiala 21. augusta 1968, pretrvávala celospoločenská trauma a nespokojnosť s ústupkami našich predstaviteľov. Sovietske vedenie po auguste zámerne ponechalo A. Dubčeka a ďalších predstaviteľov vo vedení štátu, aby sami robili nepopulárne opatrenia a tým sa pred verejnosťou skompromitovali.

Reformnokomunistická časť vedenia krajiny zatajovala verejnosti skutočný stav, tlak zo strany moskovského straníckeho centra moci a domácich prosovietsky orientovaných konzervatívcov. Nedokázala využiť medzinárodnú verejnú mienku a ani nezlomný domáci odpor, ktorý vyvrcholil počas majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v roku 1969. Ich politika sa tak dostala do slepej uličky, po ktorej nasledovala normalizácia.

 

Športová hala Johanneshovs Isstadion v Štokholme - dejisko majstrovstiev sveta v ľadovojom hokeji v roku 1969. Foto: wikipedia.org

 

Z Prahy do Štokholmu

Pripomeňme si priebeh a zákulisie podujatia, ktoré do histórie vstúpilo aj z iného ako športového dôvodu. Pôvodne sa majstrovstvá mali uskutočniť v Prahe. Pri realite, ktorú predstavoval „dočasný pobyt“ sovietskych vojsk v Československu, bolo jasné, že šampionát sa u nás nedá uskutočniť, a tak sa organizácie ujalo hlavné mesto Švédska.

V ankete Kto vyhrá v Štokholme?, uverejnenej v časopise Šport krátko pred uskutočnením majstrovstiev, bolo za favorita turnaja označené družstvo ZSSR. V príprave na svetový šampionát absolvovalo toto družstvo v januári a februári turné v Kanade, kde zvíťazilo vo všetkých zápasoch. Rovnako úspešné bolo aj v posledných prípravných zápasoch s Fínskom.

Sovietska reprezentácia kraľovala na svetovom šampionáte od roku 1963. Odvtedy na tomto podujatí prehrala len dva zápasy: v roku 1963 s reprezentáciou Švédska v pomere 1 : 2 a v roku 1968 s družstvom Československa opäť len jednogólovým rozdielom 4 : 5.

Dodajme aj to, že na 35. majstrovstvách sveta, ktoré boli spojené s X. zimnými olympijskými hrami, družstvo ČSSR prehralo len jeden zápas, a to s Kanadou tesne 2 : 3. Zlato nám uniklo po remíze 2 : 2 s družstvom Švédska. V roku 1968 sa reprezentačné družstvo ľadového hokeja stalo suverénnym víťazom ankety o najlepší športový kolektív ČSSR.

S ohľadom na nový model majstrovstiev, ktoré sa po prvý raz hrali dvojkolovým systémom za účasti šiestich najlepších svetových mužstiev (ZSSR, ČSSR, Kanady, Švédska, Fínska a USA) sa nevylučovali mnohé prekvapenia. O niektoré z nich sa mohlo postarať aj naše družstvo, ktoré na majstrovstvá cestovalo 13. marca 1969.

Slovenský hokej nebol v reprezentačnom družstve výrazne zastúpený, na druhej strane to však bolo na najvýznamnejších postoch. Dres s kapitánskym “C“ si obliekol J. Golonka, pre ktorého bol turnaj rozlúčkou s reprezentáciou, a brankárskou jednotkou bol V. Dzurilla.

Naša reprezentácia v príprave odohrala dvanásť medzištátnych zápasov, ale v skutočnosti iba jedenásť: s Kanadou (7), Švédskom (4) a USA (1). To posledné proti Kanade, z obavy pred možnými zraneniami našich hráčov, odohralo prakticky naše B-mužstvo. Ako sa neskôr ukázalo, obavy boli opodstatnené. Z týchto súbojov sme deväť vyhrali.

Medzi tradičnými súpermi tentoraz chýbala „Zborná“, ako sa slangovo nazývala reprezentácia ZSSR. Od posledného stretnutia družstiev ZSSR a ČSSR nastali v ich zostavách niektoré zmeny. Z družstva ZSSR boli pre slabšiu výkonnosť vyradení Viktor Konovalenko, Vjačeslav Zajcev, Boris Majorov a Viktor Populanov.

V družstve Československa zostala „stará partia“, doplnená o náhradného brankára M. Lackého, obrancu V. Bednářa a dvojicu útočníkov J. Augustu a R. Fardu. Družstvá z tzv. východného bloku tentoraz neboli ubytované na rovnakom mieste. Družstvá ČSSR, Kanady a USA boli ubytované v hoteli Romma, ZSSR a Fínska vo Flamengu a domáce družstvo v Saltsjö-Baden.

 

J. Golonka pred sovietskym brankárom Viktorom Zingerom

 

Priebeh zápasov

V úvodnom dni majstrovstiev 16. marca 1969 sa vydaril vstup do turnaja nielen nášmu tímu, ktoré porazilo Kanadu v pomere 6 : 1, ale aj družstvu ZSSR. To vyhralo nad USA priepastným rozdielom 17 : 2. Naše víťazstvo nad družstvom z hokejovej kolísky si vyžiadalo svoju daň.

Zranil sa nielen náš najproduktívnejší ligový strelec J. Jiřík, ale aj J. Suchý a Jiří Holík. Prvý útok sa nám rozplynul. Aj ďalšie zápasy skončili podľa papierových predpokladov. Nasledujúci deň sme porazili USA 8 : 3 a po dni oddychu aj Fínsko pomerom 7 : 4.

Potom však prišla prehra 0 : 2 s domácim družstvom, hoci v dvoch prípravných zápasoch s mužstvom troch koruniek, ktoré sa uskutočnili krátko pred majstrovstvami, naša reprezentácia bez problémov vyhrala. Pre porovnanie dodajme, že družstvo ZSSR postupne porazilo Švédsko 4 : 2, Fínsko 6 : 1 a Kanadu 7 : 1.

V piaty deň majstrovstiev sa uskutočnilo dlho očakávané stretnutie družstva ČSSR s papierovým favoritom turnaja. S ohľadom na aktuálnu politickú situáciu v Československu boli najmä zápasy s reprezentáciou ZSSR pod drobnohľadom širokej verejnosti nielen doma.

Bolo jasné, že v prípade zápasu ČSSR a ZSSR nepôjde len o body. Dokumentujú to titulky, ktoré uverejnili rôzne periodiká pred samotným zápasom. Švédsky Expressen napísal: „Dnes v televízii zápas nenávisti!“ Sovietska Borba uviedla: „Zanechajte politiku, necítime nijakú nenávisť.“ Švédsky Aftonbladet zasa vyjadril nasledovný názor: „Nejde len o hokej, je to zápas, na ktorý sa pripravovali Golonka a spol. celú zimu.

Na zápas nastúpili družstvá o 20. hodine stredoeurópskeho času na ľad štokholmskej haly Johanneshov v zložení: družstvo ČSSR V. Dzurila – J. Suchý, J. Horešovský, O. Machač, Fr. Pospíšil – Fr. Ševčík, J. Golonka, J. Černý – J. Hrbatý, Jiří Holík, Jaroslav Holík – J. Augusta, V. Nedomanský, J. Klapáč a družstvo ZSSR Viktor Zinger – Viktor Kuzkin, Igor Romiševskij, Alexander Ragulin, Vladimír Lutčenko, Jevgenij Paladev, Jevgenij Zimin, Vjačeslav Staršinov, Alexander Jakušev – Vladimír Vikulov, Jevgenij Mišakov, Anatolij Firsov – Boris Michajlov, Vladimír Petrov, Valerij Charlamov.

Rozhodcami zápasu bol Kanaďan Marcel Villancourt a Švéd Ove Dahlberg. Stretnutie sledovalo 9-tisíc divákov, ktorí privítali naše družstvo búrlivým potleskom a skandovaním „Dubček! Dubček!“. Medzi divákmi sa objavili transparenty „Dnes vám nepomôžu ani tanky!“ alebo „My sa Rusov nebojíme a august im oplatíme!“.

Príchod družstva nášho súpera sprevádzala svetelná reklama usporiadateľov – Chaiba, čo v preklade znamená gól. Kapitáni družstiev J. Golonka a V. Staršinov si podali ruky, vymenili kvetiny a zápas sa začal. Československé družstvo, ako sa ukázalo, bolo vynikajúco pripravené po taktickej a aj psychologickej stránke.

Vášne sa zanechali v kabíne, všetko sa sústredilo iba na hokejový boj. Tréneri J. Pitner a V. Kostka v tomto prípade uplatnili vopred stanovenú taktiku, ktorou sa darilo spomaľovať v strednom pásme, vytvárať si priestor pre prechod do protiútoku.

Vyvarovali sme sa aj zbytočným faulom. Rozhodujúce momenty prišli v 32. minúte zápasu, kedy obranca J. Suchý strelil náš prvý gól. Ten druhý prišiel v 46. minúte, kedy skóroval J. Černý. Stav 2 : 0 sa do konca zápasu už nezmenil.

Po tomto zápase vypukol prvý hokejový škandál, ktorý mohol mať nedozerné politické dôsledky. V momente, keď dohrala československá hymna, sa naši hokejisti otočili a odišli bez podania rúk do kabíny. Na tomto postupe sa dohodli ešte pred zápasom.

Tréner J. Pitner to neskôr komentoval, že u nás je zvykom, že porazení gratulujú víťazom a nie naopak. Domáca tlač priniesla informácie o zápase s emocionálne ladenými titulkami. Napríklad Šport informoval pod nadpisom Najkrajší prvý jarný deň, Mladá fronta zasa Pre svet senzácia, pre súpera pohroma a pre nás všetko. Ľadový hokej bol v tom čase témou číslo jeden a čoraz viac sa pretavoval aj do politickej roviny.

Svetová tlač zaregistrovala ešte jeden významný moment zápasu. Mužstvo ZSSR po prvý raz od roku 1959 nedalo ani jeden gól! Náš brankár V. Dzurilla dostal označenie „Fantóm v bráne Českoslovákov!“.

Víťazstvo vyvolalo v Československu eufóriu. Objavili sa aj iné hodnotenia. V štokholmskom Expresse bol uverejnený rozhovor ruského redaktora Viktora Bodina s Mikkem Johanssonom, v ktorom švédsky žurnalista uvádzal: „Družstvo ČSSR prišlo robiť politiku na rozdiel od družstva ZSSR, ktoré prišlo hrať hokej.“ Neskôr M. Johansson v rozhovore s naším redaktorom Vladimírom Malecom obsah rozhovoru poprel.

 

V. Dzurilla likviduje nájazd A. Malceva

 

Druhé víťazstvo Čechoslovákov

Po prvej polovici majstrovstiev mali tri družstvá na čele tabuľky rovnaký počet bodov. Len vzájomný pomer gólov určil, že na čele tabuľky bolo družstvo ZSSR pred ČSSR a Švédskom. Turnaj tak mohol začať odznovu. Ani tentoraz sa v prvých zápasoch nezrodilo prekvapenie,hoci rozdiely už neboli také veľké ako v prvej polovici majstrovstiev.

ZSSR si opäť poradilo s USA v pomere 8 : 4, so Švédskom 3 : 2 a s Fínskom 7 : 3. Rovnako úspešné bolo aj družstvo ČSSR. Postupne zvíťazilo nad Kanadou 3 : 2, Fínskom 4 : 2 a USA 6 : 2. Znova prišlo na rad stretnutie lídrov tabuľky. Zápas prilákal do Švédska mnohých priaznivcov hokeja.

Z Československa prišli aj viaceré osobnosti spoločenského života. Najviac pozornosti venovala tlač populárnej herečke Jiřine Bohdalovej. Ako sa sama vyjadrila: „Prišla som si do Štokholmu ešte raz zaspievať našu hymnu.

V piatok 28. marca nastupovali sovietski hokejisti pod výrazným tlakom, pretože ďalšia prehra by znamenala obrovskú politickú blamáž. Ruskí tréneri realizovali v porovnaní s prvým vzájomným zápasom v zostave družstva dve zmeny. V. Kuzkina nahradil V. Davydov a A. Jakuševa vystriedal A. Malcev.

Naši hokejisti si význam stretnutia uvedomovali tiež a na zápas nastupovali s jediným cieľom. Niektorí hráči si v kabíne prelepili leukoplastom červenú hviezdu v štátnom znaku. Bolo to hanobenie štátneho znaku, za ktoré hrozili vážne postihy. Neskôr to komentovali, že o tom ani nevedeli, prípadne, že sa im v kabíne roztrhol dres a potrebovali to vyriešiť čo najrýchlejšie. Štátna bezpečnosť, samozrejme, vedela, aká je pravda, no postih národných hrdinov nepripadal do úvahy.

Aj v našom mužstve v porovnaní s prvým zápasom nastali dve zmeny. Namiesto zraneného J. Suchého nastúpil V. Bednář a J. Augustu nahradil J. Jiřík, ktorého stále limitovalo zranenie.

Zápas rozhodovala rovnaká rozhodcovská dvojica ako v prvom vzájomnom stretnutí. Od začiatku zápasu sa sovietskireprezentanti snažili udržať puk čo najdlhšie v našej tretine. Po dvoch presilovkách našich súperov sa Jiřímu Holíkovi podarilo v 14. minúte po prvýkrát skórovať.

Potom nasledovali presilovky nášho mužstva, čo v 18. minúte využil V. Nedomanský na zvýšenie náskoku na 2 : 0. Druhá tretina nezačala pre nás najšťastnejšie. Už v 22. minúte znížil V. Charlamov a v 33. minúte počas presilovky A. Firsov vyrovnal. V hľadisku to vrelo.

Bolo jasné, že všeobecná podpora je na strane našich hokejistov. Opäť sa objavili transparenty, ktoré mali silný politický podtón. Sovieti sa museli vyrovnať s otvoreným narážkami na okupáciu ČSSR. Tretia tretina začala mohutným náporom Sovietov. Bolo to však naše družstvo, ktoré skórovalo ako prvé v 49. minúte.

Do vedenia nás poslal J. Horešovský. Snahu našich súperov po vyrovnaní hatila nervozita. Nedarilo sa im nič, pretože československé družstvo dôsledným forčekingom eliminovalo všetky snahy súpera. Klinec do rakvy zabil v 51. minúte Jaroslav Holík. Gól A. Ragulina v 58. minúte znamenal len skorigovanie konečného výsledku na 4 : 3.

 

Nadšené davy čakajú na hokejovú reprezentáciu na letisku v Ruzyni

 

Od osláv k protestom proti okupácii

Denník Šport hodnotil zápas pod titulkom Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou!!!. Oslavy prepukli ihneď po zápase. Na Václavskom námestí sa zhromaždilo približne 150-tisíc ľudí. Takisto v každom väčšom meste Československa sa konali stretnutia na počesť nášho víťazstva, akoby sa naši hokejisti stali majstrami sveta.

Na viacerých miestach prerástli do protestov proti okupácii. V Prahe agenti-provokatéri začali hádzať dlažobné kocky do výkladu Aeroflotu a dav sa nechal rýchlo strhnúť k násiliu. Táto kancelária sa stala cieľom demonštrantov už 25. januára 1969 počas pohrebu Jána Palacha a Štátna bezpečnosť teda využila ten istý model aj v marci.

Pred predposledným zápasom majstrovstiev sme sa stali lídrom tabuľky. Na zisk zlata nám tentoraz stačila remíza s domácim družstvom. Jediný gól v zápase so Švédskom z hokejky Rogera Olssona z 18. minúty rozdelil napokon medaily. Zlato získal Sovietsky zväz, striebro Švédsko a bronz ČSSR.

Naši hokejisti boli v očiach národa víťazmi. Tentoraz mal bronz príchuť zlata. V mužstve najlepších hráčov, ktoré stanovilo direktórium 36. majstrovstiev sveta, malo najpočetnejšie zastúpenie družstvo Československa, konkrétne V. Nedomanský, J. Suchý a V. Dzurilla.

Z domáceho tímu zaradili Ulfa Sternera a Lenarta Svedberga a z družstva víťazov len A. Firsova. Cesta od letiska v Ruzyni až po športovú halu sa 31. marca zaplnila fanúšikmi, ktorí čakali na príchod svojich hrdinov, no lietadlo zo Štokholmu nasmerovali na staré letisko.

Historická revue 08/2018 - vydanie venované udalostiam roku 1968 v Československu

 

Hokejové udalosti mali za následok masívny nátlak sovietskeho vedenia, ktoré sa rozhodlo A. Dubčeka odstaviť. Koncom marca 1969 pricestoval do Československa sovietsky maršal Andrej Grečko, ktorý pod hrozbou nového vojenského zásahu rokoval v Prahe s prezidentom Ludvíkom Svobodom, ministrom obrany Martinom Dzúrom a premiérom Oldřichom Černíkom.

Zákulisné rokovania vyvrcholili 17. apríla 1969 na verejnom zasadnutí ÚV KSČ, kde A. Dubček rezignoval z funkcieprvého tajomníka a tým nastalo obdobie „nehybnosti“.


1969hokejnormalizácia



Predplaťte si Historickú Revue na jeden rok už za 34,80




Autor

Peter Bučka

PaedDr. Peter Bučka, PhD., vyštudoval FTVŠ UK a v Bratislave. Pôsobí na KTVš Trenčianskej univerzity A. Dubčeka. Zaoberá sa dejinami športu. Je autorom viacerých publikácii a fotografických výstav.

Pozrite si tiež


Konštantín Filozof skonal pred 1150 rokmi v Ríme

15.2.2019 | Ján Vavruš

         Poznáme ho pod menom Cyril, hoci toto meno mu patrilo len posledných 50 dní pozemského života. Práve s ním však vstúpil do dejín Európy spolu s bratom Metodom. Ich kresťanský intelekt sa formoval v byzantskom kultúrnom...

  • 258
  • 6

Post Bellum na slovenské námestia

12.2.2019 |

Staňte sa súčasťou putovnej výstavy námestiami Slovenska. V súčasnosti nemáme na výstavu „ani cent" a je nám vážne clivo, ak je iba v sklade. Vďaka vám ju budeme môcť aktualizovať a putovať s ňou naprieč...

  • 41
  • 0