Legendárne brnianske vily

Publikované v Historická revue č. 1/2017, str. 72 - 75


1.3.2017 | Roman Beňo

Pre toho, kto sa aspoň trocha zaujíma o architektúru a históriu, moravskú metropolu Brno nesymbolizujú len stavby, ako Katedrála svätého Petra a Pavla alebo Hrad Špilberk. Okrem stáročia stojacich stavieb toto mesto totiž ponúka aj mnoho príkladov modernej architektúry 20. storočia.


Vymenovať všetky významné stavby z tohto obdobia by si vyžadovalo omnoho viac priestoru, preto vám predstavíme aspoň niektoré z nich, a síce brnianske vily, ktoré sú v súčasnosti prístupné verejnosti a návštevníkmi najviac vyhľadávané.

 

Vila Löw-Beer

Secesná vila z roku 1904 stojí v mestskej časti Černá Pole na Drobného ulici 22. Na tomto mieste sa pôvodne nachádzali dva pozemky s vinohradom a záhradou, ktoré začiatkom 20. storočia kúpil továrnik Moritz Fuhrmann, aby si na nich dal postaviť vilu v secesnom štýle. V jednoposchodovej vile sa pôvodne nachádzali štyri byty. Rastlinné motívy, typické pre secesiu, boli použité nielen na priečeliach vily, ale aj na stenách, stropoch, keramickej dlažbe a liatinovom zábradlí schodiska.

V roku 1913, zhruba tri roky po Fuhrmannovej smrti, ju kúpil textilný podnikateľ židovského pôvodu Alfred Löw-Beer (1872 – 1939), po ktorom je dnes pomenovaná. V 30. rokoch dal vilu čiastočne prestavať, čím prišla o väčšinu svojho pôvodného vybavenia. Löw-Beerovci ju obývali do roku 1939, keď sa rozhodli opustiť republiku zo strachu pred nacistickými perzekúciami.

Osudy vily boli pohnuté. V roku 1940 sa dostala pod správu Gestapa, po vojne bola znárodnená a v rokoch 1962 – 2012 v nej sídlil Domov mládeže. Dnes je majetkom Juhomoravského kraja a v správe Muzea Brněnska, ktoré v nej sprístupnilo expozíciu dejín architektúry a životného štýlu meštianstva v Brne na prelome 19. a 20. storočia. V záhrade Vily Löw-Beer sa nachádza zrekonštruovaná budova tzv. colnice, ktorá slúži ako priestor pre výstavy a kaviareň.

 

Domov, hodný architekta

Druhou zaujímavou stavbou v secesnom slohu, avšak trocha odlišného rázu, je vila slovenského architekta, dizajnéra a etnografa Dušana Samuela Jurkoviča (1868 – 1947) z roku 1906. Odlišuje sa jednak lokalizáciou v blízkosti prírody a tiež kombináciou prvkov viacerých slohov. Jurkovič pôvodne kúpil dlhú parcelu a na dnešnej ulici Jana Nečase 2 v Brne-Žabovřeskoch si postavil vilu so záhradou, čím chcel do tejto lokality prilákať ďalších záujemcov o bývanie. Jeho vila slúžila ako súkromný byt, ateliér a priestor pre tematické výstavy. Aj jej slávnostné otvorenie poňal ako výstavu architektúry a umeleckého priemyslu. Architektonicky sa v nej spájajú stredoeurópska ľudová architektúra, britská moderna a viedenská secesia. Moderne riešené priestorové členenie vily sa odvíja od centrálnej schodiskovej haly, ktorej úlohou bolo spájať spoločenskú časť na prízemí so súkromnou na hornom poschodí.

Jurkovičov zámer s pozemkami napokon nevyšiel. Keď sa v roku 1919 sťahoval do Bratislavy, vilu predal, pričom od medzivojnového obdobia niekoľkokrát zmenila majiteľa. Posledný ju predal v roku 2006 a dnes je v správe Moravskej galerie v Brně, ktorá ju v roku 2011 sprístupnila verejnosti. Vo vile môžete navštíviť stálu expozíciu, venovanú dielu Dušana Jurkoviča, a príležitostné výstavy na tému architektúry a dizajnu.

 

Svetoznáma Vila Tugendhat

Treťou z verejnosti prístupných je vila, ktorá patrí k základným dielam modernej architektúry, konkrétne funkcionalizmu. Koncom 20. rokov spomínaný podnikateľ Alfred Löw-Beer daroval svojej dcére Grete a jej manželovi Fritzovi Tugendhatovi ako svadobný dar hornú časť pozemku Vily Löw-Beer, aby si tam postavili vlastné sídlo. Projekt modernej funkcionalistickej vily bol zverený progresívnemu nemeckému architektovi Ludwigovi Mies van den Rohe (1886 – 1969), ktorý sa čiastočne podieľal aj na jej vnútornom vybavení (vrátane dnes už legendárnej stoličky Brno).

Vila, ktorej návrh bol niekoľkokrát upravovaný kvôli odlišným predstavám majiteľa a architekta, bola dokončená v roku 1930. Stojí na dnešnej Černopolnej ulici 45 na svahu s výhľadom na panorámu s mnohými brnianskymi pamiatkami. Obytné miestnosti sú situované práve v časti s výhľadom na mesto a zvažujúcu sa záhradu ako miestnosti na poschodí, pričom smerom z ulice sú na úrovni terénu. Spoločenská miestnosť sa nachádza až pod nimi. Jej bohato presklený priestor (dve veľké čelné okná z takmer nelesknúceho sa skla bolo možné spustiť pomocou elektromotorov až pod úroveň dlážky) bol rozdelený len zaoblenou priečkou z makassarského ebenu pre variabilný jedálenský stôl a drahou ónyxovou stenou, ktorá pri západe slnka prepúšťala do pracovne za ňou svetlo rôznych odtieňov. Vo vile, okrem jej čistého dizajnu a ušľachtilých materiálov, bolo možné nájsť množstvo na tú dobu pokrokových prvkov, ako systém vetrania a vykurovania, zásuvky pre elektrinu a telefón, zapustené v dlážke, a predovšetkým 29 nitovaných stĺpov s profilom v tvare kríža, ktoré nesú celú konštrukciu stavby namiesto stien.

Tugendhatovci si však prepych modernej vily užili len krátko. Už v roku 1938 emigrovali kvôli svojmu židovskému pôvodu. Rok nato sa v nej usadilo Gestapo, neskôr konštruktér a priemyselník Walter Messerschmidt. Počas náletu na Brno pred koncom vojny boli výbuchom bomby rozbité takmer všetky okná hlavnej obytnej časti. V roku 1945 vilu zabrala Červená armáda, ktorá v nej ubytovala nielen vojakov, ale aj kone, čo malo za následok zničenie pôvodného interiéru a vybavenia. Po vojne slúžila ako súkromná škola rytmiky a tanečnej gymnastiky, potom ju využíval Státní ústav léčebného tělocviku na rehabilitáciu detí s chybami vývinu chrbtice. Našťastie v roku 1963 sa vila stala kultúrnou pamiatkou a v 80. rokoch sa dočkala rekonštrukcie, ktorej úroveň však bola kritizovaná. V prvej polovici 90. rokov bola využívaná na komerčné a reprezentatívne účely, známe sú zábery s Václavom Klausom a Vladimírom Mečiarom, ktorí tu v roku 1992 rokovali a aj podpísali dohodu o rozdelení ČSFR. Dnes vila patrí Muzeu města Brna, ktoré ju po dôslednejšej rekonštrukcii sprístupnilo verejnosti. V roku 2001 sa Vila Tugendhat stala štvrtou modernou stavbou, zapísanou do zoznamu UNESCO.

V Brne sa, samozrejme, nachádza mnoho ďalších zaujímavých a historicky cenných ukážok architektúry 20. storočia. Z tých, ktoré sú tiež prístupné verejnosti, spomeňme napríklad funkcionalistickú Vilu Stiassni z roku 1929 alebo funkcionalistický dom s Kavárnou ERA z roku 1927, ktorá aj dnes slúži svojmu účelu.

Ak pri návšteve moravskej metropoly zájdete do niektorej zo spomínaných víl, alebo si ešte predtým vyhľadáte informácie o ďalších skvostoch architektúry, ktoré ponúka, určite nebudete ľutovať malú odbočku od jej turisticky najnavštevovanejších lokalít.


architektúrafunkcionalizmustugendhatbrnounesco



Predplaťte si Historickú Revue na jeden rok už za 33,60




Autor

Roman Beňo

Mgr. Roman Beňo, je absolventom odboru učiteľstvo na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Pracuje ako jazykový redaktor a asistent redakcie Historickej revue. Venuje sa dejinám automobilizmu a mesta Trnava.

Pozrite si tiež


Krvavá heydrichiáda

27.5.2017 | Stanislav Dragúň

Príslušníci výsadkovej operačnej skupiny Anthropoid Jozef Gabčík a Jan Kubiš definitívne ukončili 27. mája 1942 kariéru a život zastupujúceho ríšskeho protektora, SS-Obergruppenführera, vedúceho RSHA, Gestapa, bezpečnostnej...

  • 1070
  • 3

Milujúca manželka, prísna matka

13.5.2017 | Patrik Kunec

Asi v každej knihe o panovníčke Márii Terézii nájdeme mnoho detailov z jej súkromného a rodinného života. Je to možné najmä vďaka tomu, že sa nám zachovala početná korešpondencia, či už listy samotnej Márie Terézie alebo jej...

  • 3292
  • 17

Preteky o Berlín

8.5.2017 | Marek Meško

Pred vypuknutím 2. svetovej vojny bolo hlavné mesto Nemecka Berlín prekvitajúcou metropolou s približne 4,3 miliónom obyvateľov. Svojou rozlohou a počtom obyvateľov vtedy bolo tretím najväčším mestom na...

  • 489
  • 7