Ľudia maďarovskej kultúry

Publikované v Historická revue č. 11/2014, str. 74 - 75


2.10.2015 | Pavol Jelínek

Dnes to vieme najmä vďaka výskumom a antropologickým analýzam kostier z pohrebísk a sídlisk. Napriek tomu je v mozaike nášho poznania čo dopĺňať, najmä preto, že v stredoeurópskych podmienkach nám chýbajú nálezy, ktoré by naše vedomosti upresňovali.


 

Mám na mysli najmä absenciu umeleckých stvárnení vtedajších ľudí tak, ako ich v tej dobe môžeme vidieť v civilizačne vyspelejších oblastiach východného Stredomoria a Predného Východu. Z tejto doby nemáme dochované žiadne stvárnenie človeka v plastike, maľbe či v inom výtvarnom prejave. Najbližšie sú ženské plastiky zo súdobej otomanskej kultúry z východného Slovenska (Barca, Nižná Myšľa). Väčšinou sú však príliš schematické bez výraznejších detailov, ktoré by zobrazovali konkrétnejšie črty tváre.
 
Fyzický výzor nositeľov maďarovskej kultúry je možné čiastkovo rekonštruovať vďaka analýzam antropológov z kostrových pozostatkov. Populácia bola heterogénna s paleoeuropoidnými aj mediteránnymi typmi, čo značí, že bola pomerne pestrá. Škoda, že sa nemôžeme (aspoň zatiaľ) dozvedieť viac o farbe vlasov a očí jednotlivcov. Priemerná výška dospelých mužov bola asi 168 cm a žien 160 cm, čo u pravekej populácie predstavuje dosť vysokých ľudí. Antropológovia zdôrazňujú aj ich štíhlosť, čo súvisí so spôsobom života a s výživou. Akou rečou rozprávali, sa dnes už zrejme nedozvieme, nepochybne to však bola už reč, patriaca do indoeurópskej jazykovej rodiny.

Podrobnejšie analýzy jednotlivcov môžu poukázať aj na isté životopisné detaily, ktoré ostanú „vpísané“ do kostí. Sú to najmä stopy úrazov a zranení, ale aj niektorých chorôb a výživového stresu v detstve. Tiež je možné zistiť, či osoba bola ťažko pracujúca, pričom niektoré často sa opakujúce úkony (napríklad drvenie obilia u žien) môžu zanechať typické patologické zmeny na kostrách. Pomocou moderných prírodovedných analýz je z kostí a zubov možné „vyčítať“ aj ďalšie údaje o pôvode, výžive alebo príbuzenstve.

 

Odievanie

Azda najviac z výzoru nositeľov maďarovskej kultúry vieme o ich „krojoch“. Keďže textil a koža sa v našich podmienkach zachovávajú len výnimočne, aj to väčšinou len v malých fragmentoch, máme na mysli termín „kroj“ v archeologickom zmysle. Ide teda o súčasti odevu, ktoré nepodľahnú zubu času a nachádzame ich vo funkčnej polohe, teda najlepšie v hrobe na kostre alebo v jej tesnej blízkosti. V maďarovskej kultúre tak ide o bronzové šperky (vlasové krúžky, prstene, náramky, špirálky a závesky, tvoriace súčasť náhrdelníka), ozdoby odevu (pukličky) a funkčné súčasti (ihlice na spínanie odevu). Nekovový sortiment dopĺňajú jantárové koráliky a doplnky z kostí (opaskové zápony, zvieracie kosti). Pravidelná kombinácia odevných prvkov tvorí kroj. Vysledovať tieto kombinácie je však náročná záležitosť, pretože veľká časť hrobov maďarovskej kultúry bola poškodená rôznymi devastačnými, často vykrádačskými zásahmi. Podobne, ako je to u novodobých krojov, aj archeologické kroje sa dajú rozlíšiť z rôznych hľadísk. V prvom rade ide o regionálne odlišnosti. Ako sa od dediny k dedine ľudové kroje odlišujú strihom, výšivkami a podobne, tak aj od pohrebiska k pohrebisku sa odlišujú kombinácie odevných doplnkov.

Kombinácie krojov v starobronzových kultúrach juhozápadného Slovenska skúmala archeologička Z. Ďuďáková, z ktorej zistení sme vychádzali aj pri našej rekonštrukcii.

Špeciálne pre toto číslo Historickej revue sme pre čitateľov pripravili rekonštrukciu kroja podľa hrobu 276 z pohrebiska zo staršej doby bronzovej (Jelšovce), ktoré skúmal J. Bátora. V hrobe, datovanom do včasnej fázy maďarovskej kultúry (úněticko-maďarovský horizont), bola preskúmaná kostra dospelej ženy, uložená na ľavom boku v skrčenej polohe. V oblasti ramien sa dochovali spínadlá odevu – dve ihlice s prevŕtanou hlavicou, zdobené rytými líniami a tordovanou ihlou. V oblasti krčných stavcov bol zistený náhrdelník zo šesťdesiatich jantárových korálikov a pri pravom uchu dve náušnice z jednoduchého bronzového drôtu. Kombinácia jantárových korálikov a ihlice je podľa Z. Ďuďákovej typická pre dospelé ženy vo veku okolo 30 rokov.

MAĎAROVSKÁ KULTÚRA predstavuje vyvrcholenie staršej doby bronzovej na juhozápadnom Slovensku. Jej časové zaradenie siaha od stredného stupňa staršej až do počiatku strednej doby bronzovej. Jej vývoj nadväzuje na predchádzajúcu únětickú kultúru a vo svojom záverečnom stupni sa výrazne podieľala na vzniku mohylových kultúr strednej doby bronzovej. Táto kontinuita je doložená na niektorých pohrebiskách. Pohrebný rítus je spravidla kostrový, i keď v závere maďarovskej kultúry sa objavili aj žiarové a mohylové hroby (Majcichov, Jelšovce, Jablonec, Sv. Peter). Špecifické je ukladanie mŕtvych podľa pohlavia – ženy na ľavý, muži na pravý bok. Tento pohrebný zvyk je v oblasti juhozápadného Slovenska známy už od počiatkov doby bronzovej. Ťažiskom výskumu maďarovskej kultúry sú opevnené osady (Nitriansky Hrádok, Veselé, Vráble, Malé Kosihy a i.). K najväčším z opevnených osád patria Budmerice, kde od roku 2010 SAHI, o. z. spolu s Malokarpatským múzeom v Pezinku realizujú systematický výskum.

Z textilných doplnkov sa, žiaľ, nedochovalo nič (napríklad v korózii bronzových predmetov). O strihu šiat, druhu látky a spôsobe jej výroby teda veľa nevieme, ale podľa umiestnenia spínacích ihlíc môžeme usudzovať, že išlo o šaty, podobné antickému ženskému odevu peplos.

Farbu sme zvolili neutrálne bielu, aj keď vtedy už nepochybne poznali rastlinné farbivá. Šaty, aspoň slávnostné, mohli byť zdobené aj výšivkou. Ako pri novodobých krojoch by tak odev spolu s účesom vyjadrovali príslušnosť ku komunite, spoločenské a sociálne postavenie. Žiaľ, presnejšiu rekonštrukciu odevu a kroja nám doterajšie nálezy a metódy neumožňujú. Archeológovia si tak musia počkať na šťastnejší nález, dúfajme, že v čo najbližšej budúcnosti.

 

 

Archeologický projekt v Budmericiach sa realizuje aj v roku 2015 s finančnou podporou Bratislavského samosprávneho kraja.

 

 

 

 


 

 

 




Predplaťte si Historickú Revue na jeden rok už za 34,80




Autor

Pavol Jelínek

Popis autora

Pozrite si tiež


Strážcovia hraníc: Kurdi v Osmanskej ríši

11.10.2019 | Lukáš Rybár

Od 16. storočia sa väčšina kurdských kmeňov dostala pod kontrolu Osmanskej ríše. Vzhľadom na ich početnosť a veľkosť územia, ktoré obývali na východnej periférii ríše, musel osmanský sultán pristúpiť k odlišnej forme...

  • 248
  • 0