Marcové vydanie

Publikované v Historická revue č.3/2016


2.3.2016 | Anton Hruboň

Mocní muži Slovenského štátu

Milí čitatelia,

mnohí z Vás, ktorí sú fanúšikmi starších dejín, si po zhliadnutí témy marcového čísla Historickej revue možno trochu povzdychli. Opäť ten slovenský štát? Čo už len môže byť na kratučkom šesťročnom období také zaujímavé, že niekto má potrebu o ňom stále písať? Sú to celkom legitímne otázky a, mimochodom, nezriedka zaznievajú aj z úst mojich kolegov. Odpoveďou je spoločenský dopyt. Pretrvávajúci záujem verejnosti o túto dejinnú etapu spôsobujú mnohoraké pohnútky – prirodzený ľudský smäd po poznaní, túžba bližšie poodhaliť závoj prežitej alebo rodinnej histórie, fascinácia dramatickými udalosťami a osudmi, hľadanie hrdinov i antihrdinov, ale aj, priznajme si to, pátranie po tradícii vlastnej národnej a štátnej identity na úsečke vývoja za uplynulé dve storočia.

Pri diskusiách o Slovenskej republike z rokov 1939 – 1945 sa veľakrát zabúda na inak spoločensky veľmi frekventovanú tému – diskusiu o jej politických elitách. Je to o to prekvapujúcejšie, že 14. marca 1939 nevznikol len prvý slovenský štát ako subjekt medzinárodného práva, no ustanovila sa aj vôbec prvá oficiálna reprezentácia na takejto úrovni. S postavením vládnej garnitúry sa však nespájala iba moc, ale tiež obrovská politická a v neposlednom rade morálna zodpovednosť. V časoch, keď neexistoval internet, sociálne siete a televízia, slová politických činiteľov mali pre značnú časť spoločnosti značnú váhu, ba pre niektorých boli, obrazne povedané, temer slovom Božím. Návšteva predstaviteľov vlády v meste bola spoločenskou udalosťou. Pravda, vonkoncom to nesvedčilo o neochvejnej podpore režimu či jeho činovníkov. Zdravý sedliacky rozum si aj v dobe informačnej bariéry zo skúsenosti dobre uvedomoval, že politika je panské huncútstvo a že z nasľubovaného „Eldoráda“ v „novom slovenskom Slovensku“ sa bežnému človeku ujdú v lepšom prípade len odrobinky. Vládne elity si popri svojej vetchej sláve, mocenskej pýche a pocite neohrozenosti pomyselne niesli batôžok so všetkými bremenami, obavami, slabosťami a aférami, dodnes prítomnými vo vrcholovej politike.

Jeho obsah (vo vojnových rokoch starostlivo ututlávaný) rozbalí súbor článkov, z ktorých viaceré sa snažia vyvážene zbilancovať kariérne etapy „mocných mužov“ slovenského štátu a pozrieť sa na ne i z psychologického zreteľa. Umenie sňať z týchto osobností obal anjelov či démonov je totiž aj vizitkou nášho občianskeho a kultúrneho dozrievania.

Nasledujúce stránky prinášajú aj bohatý obrazový materiál. Ten vychádza predovšetkým zo zbierok Slovenského národného archívu, vďaka jeho pomoci a spolupráci mohlo vyjsť aj toto vydanie Historickej revue. V textoch sa čitateľ môže stretnúť s dvomi výrazmi – slovenský štát (v širšom význame) a Slovenský štát. Druhý výraz je viazaný predovšetkým na krátke obdobie od 14. marca 1939 po prijatie ústavy v júli toho istého roku, keď vznikla Slovenská republika. Do verejného žargónu sa však dostal pojem Slovenský štát, ktorý je synonymom práve pre vojnovú Slovenskú republiku rokov 1939 – 1945. V titule preto redakcia uvádza práve tento zaužívaný výraz.

Príjemné čítanie Vám praje

Anton Hruboň

V predaji od 5. marca


slovenský štáttisohsľsľudácky režimdruhá svetová vojnaholokaust



Predplaťte si Historickú Revue na jeden rok už za 34,80




Autor

Anton Hruboň

PhDr. Anton Hruboň, PhD., absolvent odboru história na FHV (dnes FF) UMB v Banskej Bystrici. Pôsobí ako odborný asistent na Katedre európskych kultúrnych štúdií FF UMB. Venuje sa dejinám Slovenska v 20. storočí, najmä ich spoločensko-politickým a vojenským aspektom. V širších európskych súvislostiach skúma fašistické, národnosocialistické a nacionalistické organizácie, totalitné ideológie, vybrané problémy kultúrnych dejín a menšinových komunít s dôrazom na stredoeurópsky priestor.

Pozrite si tiež