Marcové vydanie

Publikované v Historická revue č. 3/2017


6.3.2017 | Ľuboš Kačírek

Rakúsko-uhorské vyrovnanie 1867

Vážení čitatelia,

aktuálne číslo Historickej revue sa zameriava na 150. výročie rakúsko-uhorského vyrovnania, ktoré na 50 rokov určilo ďalší vývoj rakúskej monarchie. Nesústreďujeme sa len na samotnú udalosť vyrovnania či kompromisu, ako sa táto udalosť označuje v maďarskej historiografii, ale všímame si, čo tejto udalosti predchádzalo a ako sa ďalej prejavila v rámci Rakúsko-Uhorska. Sústreďujeme sa hlavne na vývoj v Uhorsku, keďže ovplyvňoval aj národný vývoj a rozvoj Slovákov. Po prijatí vyrovnania časť slovenskej inteligencie verila v spoluprácu s uhorskou vládou, ďalší vývoj však ukázal, že jej predstavy sú rozdielne, o čom svedčí aj zatvorenie slovenských gymnázií a Matice slovenskej. Uhorsko malo byť domovinou maďarsky hovoriacich obyvateľov, ako o tom vypovedajú aj milenárne oslavy z roku 1896. Paradoxne, práve v tomto období vstupuje do národného hnutia nová generácia, ktorá postupne preberá opraty slovenskej politiky. Ale to už je iná kapitola.

Približujeme tiež osobnosti, ktoré sa podieľali na prijatí vyrovnania: Ferenca/Františka Deáka a Gyulu/Júliusa Andrássyho a ich hlavného oponenta – Lajosa/Ľudovíta Kossutha. Priezviská osobností maďarského pôvodu uvádzame v podobe, ako si ich písali ich nositelia, krstné mená ponechávame v podobe, ako ich uprednostňujú autori príspevkov, keďže mená, i priezviská, uhorských osobností maďarského pôvodu sa v dobovej slovenskej tlači písali aj v slovenskou diakritikou.

Poukazujeme tiež na rozdielny vývoj v predlitavskej a zalitavskej časti monarchie, ktorý potom „spôsoboval vrásky“ aj pri zjednocovaní zákonov po vzniku Československa – rozdielne právne normy, vrátane spolčovacieho a volebného práva. Osobitne venujeme pozornosť národnostnému zákonu z roku 1868, na znenie ktorého sú rozdielne, až extrémistické pohľady: od jeho vyzdvihovania ako ukážky veľkorysosti štátu k menšinám až po jeho kritické hodnotenie. Slováci však neboli v Uhorsku menšinou, národnosťou, ako napríklad sedmohradskí Rumuni či vojvodinskí Srbi, ktorí už mali v tomto období vlastný národný štát, ale národom, pre ktorý bolo Uhorsko domovinou a vlasťou. Kým po jeho prijatí ho Slováci odmietali, neskôr sa naň odvolávali a dožadovali naplnenia jeho paragrafov. Problémom bolo, že mnohé z paragrafov zostali len na papieri a neuplatňovali sa v praxi. Ako sa môžeme dočítať, „zásluhu“ na jeho nedodržiavaní mali aj politickí reprezentanti Slovákov.

Téma rakúsko-uhorského vyrovnania, respektíve vývoja Rakúsko-Uhorska po vyrovnaní je rozsiahla a určite by vyplnila aj ďalšie čísla nášho časopisu. Veríme, že vás tieto články zaujmú. Príjemné čítanie vám želá

 

Ľuboš Kačírek, redaktor HR


rakúsko-uhorské vyrovnanie 1867habsburská monarchia



Predplaťte si Historickú Revue na jeden rok už za 34,80




Autor

Ľuboš Kačírek

Popis autora

Pozrite si tiež


Parník filozofov: Vyhnanie ruskej inteligencie

19.6.2018 | Dmitrij Panto

Je známe, že v Sovietskom zväze v rôznom časovom období dochádzalo k najrôznejším druhom teroru. Poznáme tzv. červený teror, vlastný prvému obdobiu nastoľovania a upevňovania sovietskej vlády. Termín Veľký teror zasa...

  • 88
  • 0