MDŽ: „Za lepší život pre nás a naše deti“ – ženský hlas sa po prvý raz zdvihol pred 111 rokmi


7.3.2019 | Jaroslav Valent

„Chlieb a mier“, „dôstojné pracovné podmienky“ či  „občianske práva pre všetkých“ – s takýmito heslami sa kedysi začínala tradícia Medzinárodného dňa žien. Dnes je to presne  111 rokov – práve 8. marca 1908 vyšlo do ulíc New Yorku 15tisíc žien, zväčša robotníčok v americkom textilnom priemysle, aby protestovali proti neznesiteľnému zaobchádzaniu a žiadali lepší život pre seba i svoje deti.


Ak by sme sa preniesli o spomínaných 111 rokov späť, nevstúpili by sme do sveta, ktorý by bol k ženám zvlášť žičlivý. Neraz by sme ich našli uprostred lomozu a škripotu strojov vo fabrikách s minimálnymi vyhliadkami na zlepšenie.

Prvé ženské hnutie bolo totiž od začiatku úzko spojené s robotníckym či socialistickým hnutím, pričom bojovalo za dôstojnejšie pracovné podmienky. Ženy často pracovali v mimoriadne namáhavých profesiách v beznádejnom prostredí textilného priemyslu zväčša až 12 hodín denne 6 dní v týždni, a to všetko za smiešne nízku mzdu. Ak nemali pri sebe verného manžela, ktorý by sa vedel o ne postarať, ich dni sa uberali v chudobe a nedostatku. 

 

Drina, pot a nízke mzdy

Fenomén ženského hnutia súvisí pochopiteľne i s priemyselnou revolúciou, ktorá sa v 19. storočí rozšírila po celom západnom svete a napriek veľkému pokroku priniesla aj negatívne sociálne javy – častú úrazovosť, narušenie rodinných väzieb, sociálnu vykorenenosť a v prípade opakujúcich sa hospodárskych kríz aj nezamestnanosť a biedu.  Na krehkejších ženách, ktoré zároveň neboli zbavené povinnosti starať sa o domácnosť, sa to podpisovalo o to ťažšie.

Prvé protesty preto prichádzali prakticky počas celej druhej polovice 19. storočia, no pamätným sa stal práve pochod newyorských robotníčok z 8. marca 1908. Na konferencii Druhej internacionály v dánskej Kodani o dva roky neskôr presadila nemecká socialistka Klára Zetkinová svoj návrh, aby si práve tento deň pripomínalo celé socialistické hnutie ako Deň žien.

 

Zdroj: wikipedia.org

 

Namiesto streľby kytica kvetov

V našich zemepisných šírkach sa Medzinárodný deň žien do veľkej miery vnímal a možno stále vníma ako sviatok, ktorý s obľubou propagoval a zneužíval bývalý komunistický režim.

Ženy boli často vykresľované ako hrdinky novej epochy – skvelé matky, robotníčky, traktoristky, kombajnistky a pod.  Onálepkovanie MDŽ ako výhradne komunistického sviatku však nesedí a to ani v samotnom Rusku (resp. bývalom Sovietskom zväze), kde sa komunistická diktatúra zrodila. Ženské hnutie stálo za demokratickými zmenami v tejto krajine.

Vo významnej miere to boli práve ženy, kto sa podieľal na zvrhnutí cárskeho režimu v Rusku počas tzv. februárovej revolúcie. Práve na medzinárodný deň žien 8. marca 1917 (podľa vtedy platného juliánskeho kalendára to bol 23. február) sa totiž do petrohradských ulíc vybrali tisíce žien protestovať proti predlžujúcej sa prvej svetovej vojne a žiadať chlieb pre svoje rodiny. Vojaci, ktorí vtedy strážili mesto, sa proti ženám – často sestrám, matkám či družkám – neodvážili zasiahnuť.

Britský historik Orlando Figes pripomína jeden kľúčový moment týchto dramatických dní, keď sa k nastúpenému a po uši ozbrojenému pluku kozákov rozbehla mladá dievčina a podala jednému z dôstojníkov kytičku kvetov.

Obmäkčila tak nervóznych vojakov a odvrátila zrejme i veľké krviprelievanie. Muži jednoducho odmietli ubližovať ženám. Tie si tak aj týmto nežným spôsobom získavali armádu na svoju stranu. Vtedajšie hlavné mesto Ruskej ríše následne ochromila obrovská vlna štrajkov a protestov,  no skompromitovaný a násilnícky cársky režim už nemal kto brániť.

Boľševická ideológia si neskôr po októbrovom prevrate v novembri 1917 tento deň takpovediac sprivatizovala. Svoje miesto má však 8. marec práve v demokratickej februárovej revolúcii a nie v násilnom boľševickom októbrovom prevrate. K nám sa tak MDŽ dostávalo prakticky z dvoch strán – zo západu i z východu.

 

8.marec 1917 v Petrohrade

Zdroj: wikipedia.org

 

Prečo na celom svete?

To, že si MDŽ dnes každoročne pripomína celý svet, je predovšetkým zásluha Organizácie spojených národov (OSN), ktorá vyhlásila rok 1975 za Rok žien a vyzvala členské štáty k pripomínaniu si tohto dňa.

Hoci presný dátum MDŽ nebol od začiatku záväzný a jednotlivé krajiny si v zhode so svojimi kultúrnymi tradíciami mohli vybrať vlastný termín,  napokon sa i tak presadil 8. marec.

A nie je to náhoda, práve v tento deň ženy po prvý raz odvážne a odhodlane vystúpili na politickú scénu a neraz pri tom zahanbili, no zároveň obmäkčili a presvedčili o svojej pravde mužov.

 


medzinárodný deň žienmdžženské hnutie



Predplaťte si Historickú Revue na jeden rok už za 34,80




Autor

Jaroslav Valent

Mgr. Jaroslav Valent, absolvent politológie na Trnavskej univerzite, momentálne pracuje v Historickej revue ako zodpovedný redaktor. Venuje sa dejinám 20. storočia so zameraním na strednú a východnú Európu.

Pozrite si tiež