Križiaci v severnej Európe


7.11.2018 | Jaroslav Valent

Historická revue 11/2018

V novembrovom vydaní Historickej revue sme sa rozhodli venovať hneď niekoľkým zaujímavým témam. V prvom rade sme sa vydali po stopách jedného z najobávanejších rytierskych rádov až na miesto, kde vybudovali na svoju dobu mimoriadne dobre organizovaný a moderný stredoveký štát.

Rád nemeckých rytierov bola mocnosť, ktorá spoluurčovala dejiny strednej a východnej Európy minimálne dve storočia a dodnes po nej zostala obdivuhodná architektúra, akou je napríklad hrad Malbork v dnešnom severnom Poľsku. Kto sa k nemu už vybral a videl na vlastné oči jeho panorámu z druhého brehu rieky Nogat, určite mi dá za pravdu, že v návštevníkovi vyvoláva ohromujúci dojem.

Aj z pera profesora Wojciecha Iwańczaka, vynikajúceho poľského medievalistu, preto prinášame článok o postupnom budovaní moci a bohatstva nemeckých križiakov nad Baltským morom.

V týchto zemepisných šírkach však ešte chvíľu zostaneme aj s ďalším poľským profesorom Czesławom Brzozom. Ako Česi a Slováci tento oslávili rok 100 rokov Československej republiky, tak aj naši severní susedia si pripomínajú 100 rokov nezávislého Poľska. Rok 1918 však ešte neznamenal koniec poľského zápasu za národnú a štátnu samostatnosť.

 

 

Naopak, v nasledujúcich rokoch sa na rozsiahlych terénoch za severnými výbežkami karpatského oblúka viedla nová vojna, ktorá v mnohých smeroch mala charakter geopolitickej šachovej partie. Prečo sa nové Poľsko a Československo po 1. svetovej vojne nestali spojencami, ktorí by mohli bok po boku omnoho efektívnejšie vzdorovať spoločnému nepriateľovi – nacistickému Nemecku?

Odpoveď vo svojom článku hľadá český historik Jiří Friedl a na niekoľ kých príkladoch ilustruje komplikované československo-poľské vzťahy v medzivojnovom období.

Ešte komplikovanejšie však boli v 20. storočí vzájomné československo-maďarské, respektíve slovensko-maďarské vzťahy. Pozrieme sa preto na Prvú viedenskú arbitráž pred 80 rokmi a pripojenie južných slovenských oblastí k horthyovskému Maďarsku, ale vrátime sa aj k veľ kej tohtoročnej téme – okupácii našej vlasti v roku 1968.

K inváznym vojskám sa vtedy pridala aj armáda Maďarskej ľudovej republiky. Historik Áron Máthé preto priblíži pohľad maďarských komunistických špičiek na situáciu v Československu a tiež na samotnú maďarskú okupáciu juhovýchodného Slovenska pred 50 rokmi.


V aktuálnom vydaní HR však nájdete ešte omnoho viac.




Predplaťte si Historickú Revue na jeden rok už za 34,80




Autor

Jaroslav Valent

Mgr. Jaroslav Valent, absolvent politológie na Trnavskej univerzite, momentálne pracuje v Historickej revue ako zodpovedný redaktor. Venuje sa dejinám 20. storočia so zameraním na strednú a východnú Európu.

Pozrite si tiež


Krištáľová noc: predohra záhuby

9.11.2018 | Juraj Jankech

Protižidovský pogrom so zdanlivo poetickým názvom Krištáľová noc, ktorý sa odohral pred 80 rokmi na prelome 9. a 10. novembra 1938, stál na začiatku druhej fázy antisemitskej kampane v Nemecku. Vyžiadal si veľké škody na majetku a...

  • 841
  • 9

Viedenská arbitráž bola Mníchovom pre Slovensko

3.11.2018 | Ján Mitáč

Otázka maďarskej menšiny na Slovensku, respektíve hraničných zmien, sa dostala na pretras na rokovaniach veľmocí v Mníchove v septembri 1938. Jeden z dodatkov mníchovského protokolu uvádzal: „Hlavy vlád štyroch veľmocí vyhlasujú,...

  • 1487
  • 15