Októbrové vydanie

Publikované v Historická revue č. 10/2016


Pyramídy, mohyly, chrámy

Milí čitatelia,

po dlhšej dobe sa Vám opäť prihováram na stránkach Historickej revue. Vedie ma k tomu fakt, že sa vraciame k realizácii systematického archeologického výskumu s mojou opätovnou finančnou podporou. V tomto prípade ide o priestor južného Iraku, kde kedysi rozkvitali mestské štáty Sumerov – kolíska ľudskej civilizácie. Slovenský archeologický a historický inštitút sa pred tromi rokmi zaviazal na tunajšej lokalite Tell Jokha realizovať archeologický výskum, na ktorý dostal od miestnych úradov licenciu. V minulosti sme Vás o tom informovali. Zhoršujúca sa bezpečnostná situácia a rozmach Daešu (tzv. Islamský štát) nám vtedy znemožnili začať robiť tento projekt priamo v teréne. Príčiny, prečo ho teraz chceme naplno realizovať, sú viaceré. Predovšetkým sme sa irackej strane zaviazali dodržať podmienky licencie, a to aj v mene Slovenskej republiky. Nepísaným, ale dôležitým pravidlom je, že dané slovo treba dodržať. Najmä vtedy, ak bezpečnostná situácia v oblasti výskumu je vyhovujúca. Dôležitá je aj skutočnosť, že pre získanie licencie sme vynaložili veľa námahy a bolo by škoda, ak by vyšla navnivoč. Zároveň ide o jednu z najjedinečnejších lokalít v Mezopotámii vôbec. Dlhodobo o ňu malo záujem viacero popredných svetových archeologických inštitúcií. Tell Jokha bola niekdajšie významné mesto Umma, ktoré patrilo medzi najdôležitejšie sumerské sídla v 3. tisícročí pred n. l. Jeho vládcovia sa v niektorých prípadoch dokonca pokúšali ovládnuť celý Sumer, ba môžeme konštatovať, že Umma patrila medzi najvýznamnejšie dobové mestá vtedajšieho známeho starovekého sveta. Bez nejakého výrazného zveličovania sa dá tvrdiť, že ide o možno najpozoruhodnejšiu lokalitu v dejinách slovenskej archeológie, ktorú skúmali bádatelia spod Tatier. Ruka v ruke s týmito skutočnosťami a so zlepšujúcou sa bezpečnostnou situáciou by bolo nezodpovedné sa s touto archeologickou víziou nepopasovať. Dňa 24. októbra 2016 odchádza výprava SAHI na prvú sezónu, ktorá bude trvať mesiac, archeologického projektu Tell Jokha v južnom Iraku. V prípade, ak zhodnotíme, že miestna bezpečnostná situácia je pre archeologické bádanie priaznivá, nevylučujeme, že projekt bude mať dlhodobejšie pokračovanie. Týmto spôsobom najlepšie zúročíme skúsenosti, ktoré sme získali v rámci našich niekdajších terénnych aktivít v Sýrii a v Guatemale.

Na význam starovekej lokality Umma nadväzuje aj nosná téma tohto vydania Historickej revue. Sú ňou pyramídy, mohyly a stupňovité chrámy. Práve tie posledne menované poznáme z priestoru Mezopotámie od čias Sumerov. Ide o slávne chrámové architektúry – zikkuraty. K tomuto druhu stavieb patrila aj známa Babylonská veža. Jedným z cieľov nášho archeologického projektu v Iraku je v Umme obdobnú stavbu identifikovať, alebo definitívne vyvrátiť jej existenciu.

Tému tohto čísla pripravili najvýznamnejší odborníci zo Slovenska a Čiech. Prostredníctvom ich príspevkov navštívite minimálne šestnásť krajín a mňa len teší, že niektoré články korešpondujú s niekdajšou alebo budúcou bádateľskou činnosťou SAHI.

Príjemné čítanie Vám želá

JUDr. Zoroslav Kollár

člen výboru SAHI


pyramídyzikkuratymohylychrámysumeristaroveký egyptstaroveká indiačínske pyramídybabylonská vežaskýtske mohylyegyptské hrobkysnofrumayské pyramídy



Predplaťte si Historickú Revue na jeden rok už za 34,80




Autor

JUDr. Zoroslav Kollár

Popis autora

Pozrite si tiež


1940: Hitlerove triumfy

7.2.2020 | Jaroslav Valent

Milí čitatelia,        písal sa 23. jún 1940 a Adolf Hitler si osobne prišiel do Paríža vychutnať svoj najväčší životný triumf. Hlavné mesto Francúzska a spolu s ním celá krajina pred ním ležali pokorené a ponížené....

  • 1633
  • 10