Napoleon Bonaparte - oktobrové vydanie

Publikované v Historická revue č. #, str#


30.9.2019 | Jaroslav Valent

História je plná príkladov, keď sa zo spočiatku podceňovaného muža zo vzdialenej periférie napokon stal najvplyvnejší človek krajiny, ktorý vo svojich rukách držal rozhodujúce opraty moci.

Bol to aj prípad Napoleona Bonaparta. Od jeho narodenia nedávno uplynulo 250 rokov a jeho osud je pevne spojený s významným zlomom v dejinách Európy – Francúzskou revolúciou.

Tento rodák z Korziky, ktorú si Francúzsko pričlenilo len v roku 1768, s taliansky znejúcim menom di Buonaparte až do svojich jedenástich rokov neovládal francúzštinu, no už ako tridsaťročný sa stal prvým konzulom a neskôr francúzskym cisárom, ktorého sa obával celý kontinent.

Pozrieme sa preto na jeho mladosť, pozoruhodnú vojenskú kariéru, no tiež politické okolnosti v republikánskom Francúzsku, ktoré napokon v roku 1799 vyústili do udalosti známej ako brumairový štátny prevrat.

Pre ďalší príklad úvodného tvrdenia nemusíme siahať do vzdialenej minulosti. Irán si v tomto roku pripomínal 40. výročie islamskej revolúcie, ktorá ho premenila zo sekulárnej a modernizujúcej sa krajiny na teokraciu a problematického hráča medzinárodnej politiky.

Za touto politickou premenou stál opäť spočiatku nenápadný, no mimoriadne schopný Rúholláh Chomejní. Slová tohto ší'itskeho duchovného, ktorými ešte v 60. rokoch 20. storočia ostro napádal prozápadnú politiku iránskeho šacha Mohammada Rezá Pahlavího, sa spočiatku mohli javiť ako ozvena starých a dávno minulých čias, pre ktoré už v modernizujúcej sa spoločnosti niet viac priestoru.

Už v roku 1979 ho však počas jeho víťazného návratu z exilu vítali na letisku v Teheráne tri milióny ľudí. Aj tento iránsky príklad tak do istej miery poukazuje na fakt, že dejiny nemusia byť priamočiare či dokonca progresívne, ale dôležitú alebo strategickú iniciatívu často v rukách držia muži, ktorí vďaka výnimočnej charizme ovplyvnia, alebo dokonca zvrátia vývoj vo svojej krajine na dlhé desaťročia.

Už čoskoro si na Slovensku budeme pripomínať aj náš vlastný a stále ešte nie taký vzdialený historický zlom, ktorým bol pád komunizmu. Na to, že nič netrvá večne, poukazujú aj dva články, ktoré sa venujú úpadku a napokon kolapsu sovietskeho impéria, no tiež postupnému politickému i osobnému odchodu ústrednej tváre normalizácie v Československu – Gustáva Husáka.

 

 

Zodpovedný redaktor HR


napoleon bonaparteiránhusákželezná opona



Predplaťte si Historickú Revue na jeden rok už za 34,80




Autor

Jaroslav Valent

Mgr. Jaroslav Valent, absolvent politológie na Trnavskej univerzite, momentálne pracuje v Historickej revue ako zodpovedný redaktor. Venuje sa dejinám 20. storočia so zameraním na strednú a východnú Európu.

Pozrite si tiež


Strážcovia hraníc: Kurdi v Osmanskej ríši

11.10.2019 | Lukáš Rybár

Od 16. storočia sa väčšina kurdských kmeňov dostala pod kontrolu Osmanskej ríše. Vzhľadom na ich početnosť a veľkosť územia, ktoré obývali na východnej periférii ríše, musel osmanský sultán pristúpiť k odlišnej forme...

  • 248
  • 0