Septembrové vydanie

Publikované v Historická revue č. 9/2016


5.9.2016 | Jaroslav Valent

Králi a svätci stredovekého Poľska

Milí čitatelia,

tí z Vás, ktorí sledujete vydavateľskú činnosť Historickej revue už dlhšie, viete, že sa venujeme i rozsiahlejším témam, ku ktorým sa neskôr vraciame a dopĺňame ich o nový historický horizont či súvislosti. Jednou z takýchto tém sú i dejiny Poľska, teda krajiny, ktorá má pre podobu strednej Európy a teda i pre nás, ako jej súčasti, dôležitý význam. Nadväzujeme na septembrové vydanie HR z roku 2014 a tentoraz prenesieme čitateľa do hlbokého stredoveku, kedy sa charakter tohto regiónu ešte len utváral, vznikali tu prvé štátne útvary a do nášho prostredia ešte len vstupovalo kresťanstvo ako nové kultúrne a ideové posolstvo, ktoré nás malo posunúť do okruhu západnej civilizácie.

Poľsko tento rok oslavuje 1050 rokov od pokrstenia a hoci to nie je okrúhle výročie v tom úplnom slova zmysle, je o to dôležitejšie, pretože oslavy tisícročia poľskej štátnosti v roku 1966 boli poznačené komunistickou ideológiou, ktorá v tomto období dominovala nad celou strednou  a východnou Európou. Pre poľských historikov je preto čas opäť a tento raz slobodnejšie pripomenúť si a premyslieť ich národné dejiny, pre nás je to šanca spoznať lepšie  našich susedov a pozrieť sa na nové historické súvislosti tak dôležité pre pochopenie osudu strednej Európy. Prinášame vám preto výber tém a článkov predovšetkým od známych poľských historikov, ktorí nám vyrozprávajú dramatický príbeh boja novej viery s pohanstvom, priblížia životy poľských panovníkov, tatársky vpád, zápas s križiackou hrozbou Rádu nemeckých rytierov a vykreslia jeden z najväčších vojenských stretov v európskom stredoveku. Ďalší z článkov vám zároveň  predstaví i prvú kapitolu dejín poľsko-litovskej únie, teda štátneho útvaru, ktorý na dlhé storočia zjednotil územia medzi formujúcim sa Ruskom na východe a nemeckým svetom na západe.

Dejiny Poľska v stredoveku do značnej miery súvisia aj s našimi dejinami. Hoci sa územný rozsah Poľského kráľovstva menil pomerne často a pohľad na mapu v závislosti od miesta na časovej osy vyvoláva dojem neustálej zmeny, predsa len jedna hranica bola pomerne stabilná a rovnako otvorené a priateľské boli aj kontakty na nej. Poľsko a Uhorsko spájalo v nejednu ťažkú historickú chvíľu spojenectvo a vládnuce dynastie boli previazané úzkymi príbuzenskými väzbami, napokon uhorský kráľ Ľudovít Veľký sa stal aj poľským kráľom a mladý poľský panovník Vladislav Varnenčík naopak zasadol aj na uhorský trón. Trenčiansky hrad sa stal v roku 1335 miestom stretnutia uhorského, poľského a českého kráľa, aby tu urovnali vzájomné spory a dohodli sa na hraniciach kráľovstiev. Košice sa zasa stali mestom, kde poľská šľachta získala prvé významné privilégiá a univerzita v Krakove bola zasa magnetom, ktorý priťahoval veľkú časť uhorskej a teda i našej inteligencie, obe kráľovstvá napokon spojila na dlhé stáročia aj vojna s Turkami. 

Nové vydanie HR si preto kladie za cieľ upriamiť vašu pozornosť aj na sever od Karpát a predstaviť vám strhujúcu históriu plnú zvratov a túžby po moci, to všetko na veľkorysom priestore až k brehom Baltského mora, od rieky Odry na západe až po Halič a Litvu na východe, pre mnohých z vás stále neobjavené obzory.

 

Jaroslav Valent

zostavovateľ aktuálenho vydania

 


poľskokrižiacigrunwaldpohanstvo



Predplaťte si Historickú Revue na jeden rok už za 34,80




Autor

Jaroslav Valent

Mgr. Jaroslav Valent, absolvent politológie na Trnavskej univerzite, momentálne pracuje v Historickej revue ako zodpovedný redaktor. Venuje sa dejinám 20. storočia so zameraním na strednú a východnú Európu.

Pozrite si tiež


Krvavá cesta Grécka k nezávislosti

14.9.2019 | Maroš Melichárek

Každý národ má svoje mýty, legendy i hrdinov. Z obyčajných ľudí sa stávajú hrdinovia po tom, ako vykonajú významné skutky. Tak tomu bolo i v prípade Grékov v 19. storočí.            Mená ako Georgios Karaiskakis,...

  • 1093
  • 0