Skromný skladateľ Joseph Haydn zomrel pred 210 rokmi

Publikované v Historická revue č. #, str#


V druhej polovici 18. storočia sa stala Viedeň strediskom rozvoja hudobného klasicizmu. Okolo roku 1740 už bola veľkomestom s viac ako 130 tisíc obyvateľmi. Po porážke Turkov bezprostredne pred bránami Viedne roku 1683 získalo Rakúsko rešpekt i skutočný vplyv. V službách Habsburgovcov sa uplatnili početní umelci, architekti, sochári aj maliari. Hudobný vývoj ovplyvňoval štýl neskorého talianskeho baroka. Prejavoval sa v chrámovej hudbe oratóriami a omšami, ale aj v opernej a inštrumentálnej hudbe. Vytvorili sa podmienky pre rozvoj klasickej symfónie.


 

V severnej časti dnešného rakúskeho Burgenlandu v dedinke Rohrau  sa 31. marca 1732 narodil hudobný skladateľ Jozef Haydn. Bol druhým dieťaťom z dvanástich detí kolára Mathiasa Haydna, ktorý pochádzal z Hainburgu.

Jeho manželka Mária, rodená Kolbeová, bola za slobodna kuchárkou v zámku grófa Harracha, ktorému obec patrila. Päťročného Haydna vzali do školy v Hainburgu. Stal sa speváčikom v školskom zbore, ktorý spieval v kostole.

Tu dostal aj základy v hre na klavíri a na husliach. Deväťročného ho prijali do chlapčenského speváckeho zboru pri Dóme svätého Štefana vo Viedni. V konvikte mal Haydn učiteľov na viaceré hudobné nástroje, ako aj učiteľa spevu.

Správca ustanovizne skladateľ Reuter mu poradil, aby vypracoval variácie na rôzne skladby, ktoré chlapci v kostole spievali. Sám Haydn povedal svojmu životopiscovi: „Veril som, že je všetko dobre, len keď je papier pekne plný nôt. Reuter sa smial z mojich nezrelých prác, nad skladbami, ktoré nemohol zahrať nijaký nástroj a poradil mi, aby som najprv začal skladať pre dva hlasy a až potom komponoval pre šestnásť hlasov.“

Najznámejší portrét Josepha Haydna od Thomasa Hardyho (1791).

Zdroj: wikipedia.org

 

Medzi Rakúskom a Čechami

V tých časoch bolo vo viedenských chrámoch i pri dvore zamestnaných viac spevákov kastrátov, ktorí jeden čas zastupovali aj ženské hlasy v opere. Predstavený zboru si asi myslel, že z Haydna by bol vďaka jeho hudobného talentu dobrý spevák, preto oslovil Haydnovho otca, či by dal súhlas na takýto zákrok. Haydnov otec náhlivo pricestoval do Viedne. V obave, aby operáciu  neuskutočnili, vyhľadal syna s otázkou, či mu neublížili. Rozhodne protestoval proti tomu, aby jeho syn podstúpil kastráciu.

V novembri 1749 mladého Haydna prepustili zo svätoštefanského chlapčenského zboru, pretože sa mu začal meniť hlas, začal mutovať. Vstúpil do služby k vtedy úspešnému talianskemu opernému skladateľovi Nicolovi Porporovi.

Stal sa aj jeho žiakom a sprevádzal ho na klavíri, keď majster dával hodiny spevu, čím sa aj veľa naučil. Neskôr šľachtický mecenáš pán von Fürnberg pozval mladého skladateľa na panstvo v Dolnom Rakúsku. Haydn tu skladal najmä sláčikové kvartetá.

U mecenáša sa zoznámil s grófom Morzinom, ktorý mal letné sídlo v Dolnej Lukavici pri Plzni. Haydn charakterizoval svojho pána ako vášnivého milovníka hudby. Roku 1761 musel Morzin orchester rozpustiť. Haydnov pobyt v Čechách trval dve letné sezóny.

Od 1. mája 1761 nastúpil do služby v Eisenstadte u šľachtickej rodiny Esterháziovcov. Jeho pracovná zmluva  obsahovala 14 paragrafov. Prikazovala mu, aby v službe nosil biele pančuchy, bielu bielizeň, parochňu alebo vrkoč a chodil napudrovaný.

Knieža požadoval, aby sa denne pred obedom a poobede hlásil v predsieni, kde sa dozvedel, či sa bude konať hudobná produkcia. Zároveň mu v zmluve nariaďovali, že hudobné skladby nesmie dať opisovať nikomu cudziemu, rovnako nesmie pre nikoho iného okrem kniežaťa komponovať.

 

V Prešporku ako doma

Pavol Anton Esterházi bol rakúskym vyslancom v Neapoli, po ňom sa roku 1762 ujal panstva jeho brat, rakúsky poľný maršal Mikuláš Esterházi, ktorého nazývali aj Nádherymilovný. Na mieste pôvodne poľovníckeho zámočku na južnom brehu Neziderského jazera si dal roku 1769 vystavať rozsiahly zámok Esterház (dnes Fertöd) obklopený francúzskymi záhradami.

Vydržiaval si 35-členný orchester, ktorý prichádzal spolu s Haydnom účinkovať aj do uhorského korunovačného mesta Prešporka, dnešnej Bratislavy. V arcibiskupských záhradách zaznela roku 1767 Haydnova opera Buffa La Canterina (Speváčka).

V tom istom roku vydal jej libreto aj prešporský vydavateľ Landerer. Haydn na čele esterháziovského orchestra roku 1772 účinkoval aj na svadbe dcéry Márie Terézie, princeznej Márie Kristíny s Albertom Sasko-Tešínskym.

V rokoch 1773 – 1779 účinkovala s opernými inscenáciami striedavo v Eisenstadte a v Prešporku spoločnosť Karla Wahra, ktorá spolupracovala aj s Haydnom. Vedúcim Wahrovho orchestra bol otec Johanna Nepomuka Hummela.

Pôvodne v Eisenstadte a Esterháze uvádzali opery len pri svadbách alebo iných výnimočných príležitostiach, neskôr od roku 1776 sa začali konať pravidelné operné predstavenia, na ktorých okrem Haydnových diel predvádzali aj diela operných skladateľov ako boli Giovanni Paissiello, Christoph Wilibald Gluck, Karl Dietters von Dittersdorf, Antonio Salieri, Domenico Cimarosa. V rokoch 1766 – 1785 skomponoval Haydn 12 operných diel.

 

Zámok v Esterháze, kde v službách kniežaťa Esterháziho strávil skladateľ mnoho rokov.

Zdroj: wikipedia.org

 

V rozkvete operného umenia

S Esterháziovcami boli v príbuzenskom vzťahu také významné prešporské rodiny ako boli Čákiovci, Erdödiovci a Grasalkovičovci. Preto bolo len prirodzené, že medzi Prešporkom a Esterházom dochádzalo k čulej výmene umelcov aj inscenácií z hudobných programov.

Jednou z úspešných súkromných operných spoločností v Prešporku bolo divadlo šľachtica Jána Erdödiho. Ako milovník opery zažil rozkvet operného umenia vo Viedni za Márie Terézie, do Prešporku sa vlastne vrátil na dôchodok.

Vo svojom paláci na Ventúrskej ulici si dal postaviť  javisko. Erdödiho divadlo otvorili 16. mája 1785 Paisiellovou operou Kráľ Teodor v Benátkach. Divadlo uvádzalo aj diela Jozefa Haydna, Salieriho, Grétryho, Cimarosu a iných.

Už roku 1785 mali prešporskí priaznivci možnosť poznať Haydnovu operu Odmenená vernosť a Mozartov Únos zo Serailu, neskôr aj Haydnovu operu Armida. Roku 1787 inscenovali Haydnovu  heroicko-komickú operu Rytier Roland.

Haydn mal v Prešporku početných obdivovateľov. Šľachtic Ladislav Erdödi mu roku 1777 ako veľkorysé priateľské uznanie daroval dva kone s kočiarom, aby pre cesty do Prešporka mohol používať vlastný povoz.

Haydn sa neskôr Erdödiovskej rodine odvďačil tak, že im pripísal svoje sláčikové kvartetá opus 76. Z roku 1784 sa  zachovali Haydnove listy adresované Prešporčanke Nanette Peyerovej, ktorá bola komornou u grófa Aponiho.

Grófovi Antonovi Gregorovi Aponimu, ktorého rod pochádzal z Oponíc na Hornej Nitre, venoval sláčikové kvartetá opus 71 – 74. Keď sa umelec roku 1784 prihlásil za člena slobodomurárskej lóže, jeho ručiteľom sa stal práve gróf Aponi.

Haydn sa v Eisenstadte cítil dobre, i keď mal veľa práce: komponoval, dirigoval, korepetoval, skúšal, vyučoval, dokonca sám ladil klavír. Jeho obľúbeným oddychom bola poľovačka a rybolov. V zime panstvo bývalo vo Viedni, mali palác na Wallnerstrasse, kde usporadúvali aj koncerty.

Haydn pri predstavení svojho sláčiového kvarteta.

Zdroj: wikipedia.org

 

Všestranný záujem umelca

Ťažisko Haydnovho skladateľského diela sú inštrumentálne kompozície. Napísal 83 sláčikových kvartet a 104 symfónií. Najmä v sonátach, kvartetách a symfóniách hľadačsky predstihol súčasníkov.

Jeho dielo pripravilo cestu Mozartovi a Beethovenovi. Melodickou invenciou, bystrosťou a duchaplnosťou hudobných myšlienok, prekvapujúcim vtipom, životným optimizmom, ale aj vrúcnym mužským citom, ba i meditáciou v pomalých hudobných častiach zaujme poslucháčov aj dnes.

Syn Mikuláša Esterháziho Pavol Anton po otcovej smrti roku 1790 rozpustil orchester. Haydnovi priznal slušnú penziu. Otvoril tak v Haydnovom živote novú, veľmi úspešnú kapitolu.

Svojím rozhodnutím umožnil Haydnove veľmi úspešné londýnske pobyty v rokoch 1791 – 1795. Po rozpustení orchestra chcel knieža Grasalkovič získať Haydna za kapelníka svojho prešporského orchestra, Haydn to však odmietol.

Huslista a koncertný podnikateľ Salomon sa už dlhšie snažil získať Haydna pre cestu do Londýna. Haydn bol však viazaný službou v Eisenstadte. Koncom roka 1790 sa dopočul, že knieža Esterházi rozpustil orchester.

Navštívil Haydna a objednal u neho šesť symfónií, operu a dvadsať ďalších kompozícií. Ako zálohu zložil v banke 5000 zlatých. Haydn už mal skúsenosti s usporadúvaním koncertov a v minulosti rokoval aj s vydavateľmi, ale táto ponuka zatienila všetky predchádzajúce.

Zachoval sa celý rad dokumentov, ktoré popisujú Haydnove anglické pobyty. Najcennejšie sú listy, ktoré písal do Viedne pani Marianne von Ganzinger, manželke esteháziovského lekára. Zachovali sa aj jeho denníky z Londýna.

Haydnov dom vo Viedni, dnes umelcovo múzeum.

Zdroj: wikipedia.org

 

Londýnske pobyty

Na cestu sa vybral 15. decembra 1790. Cestoval z Viedne cez Mníchov a Bonn. Po jeho príchode do Londýna koncertný podnikateľ založil vlastnú organizáciu „Salomonove koncerty“ a ohlásil sériu dvanástich vystúpení.

Abonentom prisľúbil, že Haydn zloží pre každý koncert novú skladbu. Prvý sa uskutočnil 11. marca 1791. Na úvod zaznela časť z Haydnovej Londýnskej symfónie č. 96. Na Salomonových koncertoch účinkovali úspešní umelci ako speváčka Nancy Straceová, ktorá spievala na premiére Figarovej svadby, ale aj český klavirista a skladateľ Jan Ladislav Dusík.

V jednom z listov Marianne von Genzinger Haydn napísal: „Všetko je tu strašne drahé. Včera ma pozvali na veľký koncert priateľov hudby. Prišiel som trochu neskôr. Keď som odovzdal vstupenku, nepustili ma hneď dnu, ale zaviedli ma do vedľajšej miestnosti, kde som musel čakať, kým skladba, ktorú v sále hrali, neskončila, potom usporiadatelia otvorili dvere, chytili ma pod  pazuchy a voviedli dnu. Zaznel potlesk a poctili ma komplimentmi v angličtine...

Po koncerte mali v inej sále pripravený stôl pre 200 osôb s mnohými jedlami. Posadili ma za vrch stola, musel som bez ohľadu na môj zdravotný stav piť burgunské víno na zdravie prítomných... Všetko toto je síce veľmi lichotivé, ale po čase som si želal, aby som mohol ujsť do Viedne a mať väčší pokoj na prácu, pretože hluk ulice, aký tu robia aj najrôznejší predavači, je neznesiteľný. Budem si musieť nájsť izbu ďalej od stredu mesta. Váš oddaný Haydn.

Koncertné podujatia, na ktorých účinkoval, sa konali v sále pre 800 návštevníkov. Haydna zoznámili aj s mnohými anglickými šľachticmi. Pozýval ho aj kráľ Juraj III., bol častým hosťom princa z Walesu a jeho brata vojvodu z Yorku.

Neskôr svojmu životopiscovi povedal: „Stretal som cisárov, kráľov a mnohých veľkých pánov, vypočul som si od nich lichôtok, ale nesnažil som sa byť vo vzťahu k nim príliš dôverný, držal som sa radšej medzi ľuďmi môjho stavu.

V lete 1791 na vidieckom sídle jedného bankára začal Haydn komponovať symfóniu S vírením tympanov. O uvedení tejto skladby sa zmieňuje  životopisec Griesinger: „Zo žartu som sa Haydna opýtal, či je pravda, že andante v symfónii S úderom kotlov zložil preto, aby prebudil Angličanov, ktorí zaspali na jeho koncerte. Odpovedal: Nie je to pravda, ale chcel som prekvapiť obecenstvo niečím novým a predstaviť sa brilantným spôsobom.

 

Haydnova symfónia č. 103 S vírením tympanov

 

Geniálni súčasníci

Začiatkom roku 1791 bol v Londýne aj trinásťročný virtuóz Johann Nepomuk Hummel s otcom. Vďaka mimoriadnemu talentu sa stal obľúbencom londýnskej hudbymilovnej spoločnosti. Radi ho pozývali do salónov. Hral aj pred kráľovnou.

V Londýne sa mladý Hummel zblížil s Haydnom, s ktorým sa zoznámil už vo Viedni prostredníctvom svojho učiteľa, ktorým bol Wolfgang Amadeus Mozart. Haydn požiadal mladého Hummela, aby spoluúčinkoval pri premiére jeho klavírneho tria. Aby prísľub mohol splniť, musel chlapca cvičiť aj v noci. Koncert však mal úspech.

Podnikateľ Salomon sprostredkoval Haydnovi aj kontakt s londýnskym impresáriom Gallinim. Gallini sa so spoločníkmi podujal na stavbu nového divadla a objednal si u Haydna operu. Orchester už skúšal v novom divadle toto najnovšie Haydnovo dielo, keď vstúpili kráľovskí úradníci a zakázali účinkujúcim pokračovať.

Kráľ a parlament vraj nedali súhlas na otvorenie konkurenčnej opery. Napokon sa Gallinimu akousi okľukou podarilo získať licenciu  na tanečné a hudobné podujatia. Tak časť už hotového Haydnovho diela Orfeus mohli realizovať ako balet, v ktorom zazneli aj niektoré árie.

Univerzita v Oxforde udelila Haydnovi čestný doktorát. Umelec si poznamenal, že za promočný doktorát a čiapku musel zaplatiť päť funtov šterlingov. Pani Marianne von Genzinger napísal: „Nemožno povedať, že by som nenávidel Londýn, ale nechcel by som tu stráviť zvyšok života, aj keby mi dávali milióny. Teším sa, keď myslím na to, ako opäť uvidím všetkých priateľov. Ľutujem len, že veľký Mozart medzi nimi nebude. Nemôžem uveriť, že je mŕtvy. Taký talent  sa objaví raz za sto rokov.

 

Domov vo Viedni

V lete 1792 sa Haydn rozhodol, že sa vráti do Viedne. Opäť cestoval cez Bonn. Beethovenov priateľ Wegelr napísal: „Keď sa Haydn prvý raz vracal z Anglicka cez Bonn, členovia arcibiskupského orchestra ho pozvali do kúpeľov Godesberg na pohostenie. Pri tejto príležitosti Beethoven predviedol svoju kantátu, Haydn ju pochválil a mladého skladateľa povzbudzoval, aby pokračoval v štúdiu skladby. 

Po návrate z Londýna si Haydn kúpil vo viedenskej štvrti Gumpendorf malý dom, ktorý si dal prestavať podľa vlastných predstáv. Oravský šľachtic a hudobník Mikuláš Zmeškal sa u Haydna prihovoril, aby prijal 12-ročného Beethovena za žiaka. Haydn Beethovena v lete 1793 vzal aj do Eisenstadtu, zdá sa však, že učiteľ a žiak si príliš neporozumeli.

Salomon pripravil aj Haydnov druhý londýnsky pobyt. Skladateľ pricestoval do Londýna vo februári 1794. V lete navštívil anglické kúpele Bath neďaleko Bristolu. Podnikol aj výlety na vidiek, kde navštívil viacerých hudbymilovných obdivovateľov a priateľov.

V nasledujúcom roku sa Salomon rozhodol, že už nebude usporadúvať vlastné koncerty. Na kontinente totiž zúrila vojna spôsobená situáciou v revolučnom Francúzsku, ktorá veľmi komplikovala, ba i znemožňovala cestovanie sólistov z pevniny do Anglicka.

Posledné tri Haydnove londýnske symfónie zazneli v Kráľovskom divadle, kde ich dirigoval sám skladateľ. I keď Haydna prehovárali aj príslušníci anglickej kráľovskej rodiny, aby zostal na ostrove, umelec v auguste opustil Anglicko. Noviny Pressburger Zeitung z 8. septembra 1795 napísali: „Podľa listu z Hamburgu kapelmajster kniežaťa Esterháziho pán Joseph Haydn, všeobecne uznávaný a významný hudobný skladateľ, pricestoval z Londýna do Hamburgu 20. augusta.

Bergkirche v Eisenstadte, miesto posledného odpočinku Josepha Haydna.

Zdroj: wikipedia.org

 

Tvorivé podnety

Haydn sa vrátil do Viedne v čase vojnových príprav. V takej atmosfére vznikla aj omša Missa in tempore belli. Haydn bol svedkom, ako stovky anglických interprétov a tisíce poslucháčov nadšene prijímali Händlove oratóriá.

Dielo, ktoré je nepochybne úzko spojené s Haydnovým anglickým pobytom, je oratórium Stvorenie. Najmä Händlov Mesiáš na neho hlboko zapôsobil a stal sa mu tvorivým podnetom. Salomon upozornil Haydna na prepracovaný text Miltonovho Strateného raja.

Jeho nemeckú verziu napísal Gerhard van Swieten, cisársky knihovník vo Viedni. Stvorenie prvý raz uviedli vo viedenskom paláci kniežaťa Schwarzenberga 23. apríla 1798. Haydnove Ročné obdobia sú štyri kantáty, i keď neskoršia tradícia ich označuje ako oratórium.

Premiéru mali vo Viedni 24. apríla 1801. Pôvodný text napísal anglický básnik Thompson. Voľný nemecký preklad je tiež od G. van Swietena. Alegorické zobrazenie štyroch ročných období sa často vyskytovalo vo výtvarnom umení, ale aj v poézii 18. storočia.

Traja sólisti a zbor vyjadrujú v poetickej skratke charakteristiku ročných období na pozadí virtuózne napísaného orchestrálneho sprievodu. Haydn je tiež autorom 36 piesní. Jeho pieseň „Gott erhalte Franz den Kaiser“ (Bože, zachovaj nám cisára Františka) z roku 1797 sa neskôr stala hymnou Rakúskeho cisárstva.

Haydnovu smrť urýchlil rozruch spôsobený francúzskou okupáciou Viedne v roku 1809. Pochovali ho na predmestí Gumpendorf, kde prežil posledné roky života. V roku 1820 previezli jeho ostatky do Heiligenstadtu.

Na rozvoji klasickej symfónie majú rovnakú zásluhu Mozart i Haydn. Ich dielo bolo impulzom aj pre beethovenovskú koncepciu monumentálnej symfónie. Roku 1927 Holanďan Anthony van Hoboken založil archív pre fotografické kópie majstrových hudobných rukopisov.

Roku 1974 Rakúsko získalo aj Hobokenovu súkromnú zbierku nototlačí, ktorá dnes obsahuje 1285 Haydnových diel a bola pričlenená k rakúskej Národnej knižnici. Každý, kto sa zaoberá Haydnovým dielom, sa musí dostať do styku s Hobokenovým tematickým katalógom Haydnovho diela.




Predplaťte si Historickú Revue na jeden rok už za 34,80




Autor

Ľudovít M. Vajdička

Popis autora

Pozrite si tiež


Strážcovia hraníc: Kurdi v Osmanskej ríši

11.10.2019 | Lukáš Rybár

Od 16. storočia sa väčšina kurdských kmeňov dostala pod kontrolu Osmanskej ríše. Vzhľadom na ich početnosť a veľkosť územia, ktoré obývali na východnej periférii ríše, musel osmanský sultán pristúpiť k odlišnej forme...

  • 248
  • 0