100 rokov Československa - októbrové číslo HR

Publikované v Historická revue č. 10/2018


9.10.2018 | Tomáš Jahelka

Témou októbrového čísla je 100. výročie vzniku Československej republiky. Ide o najdôležitejší dátum v moderných dejinách Slovákov, keďže vznik Československa ich zachránil pred národným zánikom.

Nový československý štát znamenal pre Slovákov radikálnu zmenu. Z národa, ktorý v Uhorsku nemal právo na existenciu, sa stal štátotvorný národ. Slováci, hoci netvorili ani štvrtinu populácie Československa, boli spolu s Čechmi štátotvorným elementom. Neboli žiadnou národnostnou menšinou, ako by sa to možno niekto snažil tvrdiť.

V prípade vzniku československého štátu nešlo len o štátny prevrat či jednoducho o vznik nového štátu, ale o radikálnu zmenu. Československo bolo na svoju dobu veľmi moderným štátom. Prinieslo mnohé vymoženosti sociálneho štátu, zaviedlo osemhodinovú pracovnú dobu, sociálne a zdravotné poistenie, zásadne sa rozšírila zdravotná starostlivosť, zaviedla sa osemročná povinná školská dochádzka, fungovalo všeobecné volebné právo, a to aj pre ženy, v čom Československo patrilo medzi priekopnícke štáty sveta. Rozvoj školskej siete, vznik kultúrnych inštitúcií a vrstvy inteligencie vo veľmi krátkom čase umožnil vstup Slovákov medzi kultúrne národy Európy. V školách sa konečne vyučovalo po slovensky, napísali sa slovenské učebnice a slovenčina bola úradným jazykom na celom území Československej republiky. Britský historik a publicista Robert William Seton-Watson v roku 1930 napísal, že „pretvorenie Slovenska je jedným z najpozoruhodnejších diel kultúrnej práce, ktorá sa v povojnovej Európe robí“.

Žiaľ, napriek všetkým týmto skutočnostiam, nemáme na Slovensku vôľu otvorene sa prihlásiť k Československej republike. Prenechávame ju Čechom, akoby išlo len o českú štátnosť. Kým v Čechách je 28. október štátnym sviatkom, na Slovensku to tak nie je. Československo však bolo rovnako štátom Čechov, ako aj Slovákov. Slovenská republika je nástupnickým štátom po Československu rovnako ako Česká republika.

Najnovšie vydanie prináša aspoň základný prehľad udalostí, ktoré viedli k založeniu našej prvej vlastnej štátnosti. Toto číslo je aj stručným výpočtom osobných obetí nielen osobností, ako T. G. Masaryk či M. R. Štefánik, ale aj tisícok neznámych mužov a žien, ktorí sa o vznik našej republiky zaslúžili.

Tomáš Jahelka


prvá republikačsrprvá svetová vojnamasarykštefánik



Predplaťte si Historickú Revue na jeden rok už za 34,80




Autor

Tomáš Jahelka

PhDr. Tomáš Jahelka, PhD., vyštudoval politológiu na FiF Trnavskej univerzity, kde v súčasnosti pôsobí ako odborný asistent. Doktorandské štúdium absolvoval na FiF Masarykovej univerzity v Brne. Špecializuje sa na české a slovenské politické myslenie v 20. storočí.

Pozrite si tiež


Úrazy a choroby Karola IV.

29.11.2018 | Zdeněk Žalud

Na základe antropologického výskumu kostrových pozostatkov dnes tušíme, že Karol IV., narodený 14. mája 1316, bol urastený muž robustnej postavy, vysoký asi 173 cm. Od mladosti sa nevyhýbal turnajom, v ktorých niekedy vystupoval...

  • 1041
  • 15