Sv. Václav a Deň českej štátnosti

Publikované v Historická revue č. #, str#


28.9.2018 | Jaroslav Valent

„Nedej zahynouti nám i budoucím, svatý Václave“, takto sa český národ už viac ako desať storočí modlí k svojmu patrónovi a prvému štátnikovi. 28. september sa už tradične nesie v znamení sv. Václava, ktorý je u našich západných susedov štátnym sviatkom (Dňom českej štátnosti) a teda aj dňom pracovného voľna. Na začiatku tohto sviatku bola pritom bratovražda a napokon aj veľké pokánie.


Tak ako v legende o založení Ríma a bratoch Romulovi a Rémovi, aj v českom príbehu nájdeme podobný scenár – brat zavraždí brata, aby sa sám ujal moci a napokon založil silný a obávaný štát. Takým České kniežatstvo v 10. storočí bezpochyby bolo.

 

Kto bol sv. Václav?

Sv. Václav či inak knieža Václav, uvádzaný tiež ako Václav I. pochádzal z najvýznamnejšieho českého panovníckeho rodu Přemyslovcov a po smrti svojho otca kniežaťa Vratislava v roku 921 mal nastúpiť vo veľmi mladom veku na český kniežací trón. Od začiatku sa prejavoval ako pomerne schopný štátnik, ktorý sa zasadzoval predovšetkým za šírenie vtedy v strednej Európe ešte novej kresťanskej viery a udržanie čo najprimeranejších vzťahov s okolitými krajinami – Bavorskom, Saskom a vôbec s formujúcou sa Rímsko-nemeckou ríšou. Historici sú však dodnes na veľkých pochybách, keď majú vysloviť o Václavovi hlbší záver. Všetko, čo o ňom vieme, pochádza už z neskorších kroník a tzv. václavských legiend, ktoré ho už od druhej polovice 10. storočia postupne glorifikovali, prisudzovali mu najvýznamnejšie kresťanské vlastnosti ako dobročinnosť a zbožnosť, prisudzujú mu dokonca konanie zázrakov. Na piedestál národného patróna ho však priviedla jeho mučenícka smrť v Starej Boleslavi, kde ho podľa kronikárov zavraždil spolu s pomocníkmi jeho ctižiadostivý mladší brat Boleslav, ktorému rozum a srdce zatemnila túžba po moci. Malo sa tak stať práve 28. septembra roku 935 a práve tu sa začala rodiť svätováclavská legenda.

Patrón českého národa sv. Václav (shutterstock.com)

 

Zlorečený brat či prvotriedny politik?

O nesmrteľnú slávu sv. Václava sa paradoxne  pričinil do veľkej miery jeho vlastný brat a vrah knieža Boleslav. Tomu sa jeho zákerný čin vyplatil, skutočne zasadol na uprázdnený kniežací stolec a stal sa významným politikom svojej doby. Práve za jeho vlády sa k Českému kniežatstvu pripojila Morava, Sliezsko a český vplyv siahal až do dnešného južného Poľska, resp. Malopoľska. Pokračoval v politike svojho zavraždeného brata, staval kostoly a podporoval kristianizačné úsilie, svoju dcéru Doubravu dokonca vydal za poľského panovníka Meška I., ktorý spolu s novou manželkou prijal aj kresťanskú vieru. No a bol to práve Boleslav, kto sa už tri roky po spomínanej vražde kajal, nechal do Prahy priviesť ostatky svojho brata a nad jeho hrobom nechal postaviť Rotundu sv. Víta, základ pre budúcu katedrálu sv. Víta na pražských Hradčanoch.

Chrám sv. Víta v Prahe, posvätné miesto českej štátnosti (shutterstock.com)

 

Svätováclavský kult

Sv. Václava uctievala nielen cirkev, ale aj prvá Československá republika. V čase veľkého milénia v roku 1929 (keďže v tom čase historici datovali smrť sv. Václava ešte na rok 929) sa konali obrovské štátne oslavy, pri tejto príležitosti bola dokončená rozsiahla prestavba a rekonštrukcia Chrámu sv. Víta v Prahe. Ale zďaleka to nebola iba prvá republika.

Veľkým vyznávačom a šíriteľom kultu sv. Václava bol predovšetkým najvýznamnejší český panovník Karol IV. Bol to práve on, kto na postave sv. Václava vybudoval českú štátnu ideu a práve do Kaplnky sv. Václava vedľa ostatkov svätca umiestnil aj české korunovačné klenoty. Od tých čias panuje ideologická prax, že českí panovníci si kráľovskú korunu a s ňou i politickú moc od svätca iba zapožičiavajú, ale ich vlastníkom a skutočným nositeľom vlády v krajinách koruny českej je stále sv. Václav.

Dodnes sa preto české korunovačné klenoty nachádzajú na tomto posvätnom mieste a každoročne sa k ním chodia pokloniť aj úradujúci českí prezidenti.


sv. václavpřemyslovcikorunovačné klenotyčeská štátnosť



Predplaťte si Historickú Revue na jeden rok už za 34,80




Autor

Jaroslav Valent

Mgr. Jaroslav Valent, absolvent politológie na Trnavskej univerzite, momentálne pracuje v Historickej revue ako zodpovedný redaktor. Venuje sa dejinám 20. storočia so zameraním na strednú a východnú Európu.

Pozrite si tiež


Úrazy a choroby Karola IV.

29.11.2018 | Zdeněk Žalud

Na základe antropologického výskumu kostrových pozostatkov dnes tušíme, že Karol IV., narodený 14. mája 1316, bol urastený muž robustnej postavy, vysoký asi 173 cm. Od mladosti sa nevyhýbal turnajom, v ktorých niekedy vystupoval...

  • 1041
  • 15