Záhada bronzového šípu

Publikované v Historická revue č. 5/2014, str. 48 - 49


Unikátny nález a jeho mykénska stopa

Počas výskumnej sezóny v roku 2011 na okraji rozľahlého opevneného sídliska v Budmericiach SAHI a Malokarpatské múzeum v Pezinku narazili na unikátny nález – nezvyčajný hrot šípu z bronzu.


 

Už svojím tvarom predmet vyvolával podozrenie, že nejde o výrobok, vychádzajúci z miestnych tradícií. V maďarovskej kultúre (18. – 15. storočie pred n. l.) sa totiž pri lukostreľbe používali kamenné a kostené hroty. Bronzové exempláre sa začali používať až neskôr, v strednej dobe bronzovej, išlo však o odlišné typy. Pri vedeckom vyhodnocovaní sa zistilo, že zo Slovenska pochádzajú ďalšie jednotlivé kusy, všetky výlučne z opevnených sídlisk staršej až začiatku strednej doby bronzovej (Nitriansky Hrádok, Nižná Myšľa). Tieto však, aj pre svoju ojedinelosť a nenápadnosť, dosiaľ unikali pozornosti bádateľov. Pri hľadaní ich pôvodu sa zistilo, že analogické šípy sa vyrábali vo východnom Stredomorí v mykénskej kultúre. Nachádzajú sa na takých významných lokalitách, akými sú šachtové hroby v Mykénach, Dendre, kráľovský palác v Knósse na Kréte a jeden hrot sa našiel aj v Tróji. V mladšej dobe bronzovej sa objavili aj na území dnešného Balkánu. Je veľmi prekvapivé, že na Slovensku ich zaznamenávame pomerne skoro, prekvapivo paralelne s ich prvým výskytom v egejskej oblasti (16./15. storočie pred n. l.). Ich výskyt u nás však vyvoláva mnohé otázky.

Ide o import alebo len o domáce napodobovanie cudzích vzorov? Ako sa sem dostali? Obchodnou výmenou, alebo ich priniesli samotní nositelia mykénskej kultúry? Prichádzali na naše územie priamo mykénski lukostrelci? Boli súčasťou obchodných a prospektorských skupín alebo len dobrodružní jednotlivci?

V staršej dobe bronzovej sa v kultúrach strednej Európy objavili prejavy, ktoré svedčia o kontaktoch s východným Stredomorím. Väčšinou však ide len o tzv. vplyvy – napríklad výzdoba kostených konských postrojov pripomína ornamentiku zlatých terčíkov zo šachtových hrobov, samotné terčíky sa k nám však nedostávali. Dokonca znaky, vyryté do praslenov v Spišskom Štvrtku a Barci, pripomínajú lineárne písmo. Hroty šípov sú preto mimoriadnym nálezom, ktoré si v ďalšom vedeckom bádaní zaslúžia zvlášť pozornosť.

Čo bolo lákadlom, ktoré by mohlo obrátiť pozornosť Achájcov, predkov Grékov (nositeľov mykénskej kultúry), tak ďaleko na sever? S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o suroviny, kovy z Karpát, ale najmä baltský jantár, ktorý sa vyskytuje v šachtových hroboch mykénskych vládcov.

V staršej dobe bronzovej na Slovensku nie sú jantárové výrobky, najmä koráliky, výnimočné, dokonca sa ukazuje, že na juh mohlo viesť niekoľko obchodných trás. Jeden zlomok korálika, ktorý dokladá diaľkové kontakty, sa zatiaľ podarilo nájsť aj v Budmericiach.

Spôsob, akým jantár putoval zo severu na juh, presne nepoznáme. Nemuselo však ísť o priame obchodné výpravy Mykénčanov k Baltskému moru, ale o iný model výmeny tovaru. Grécky historik Herodotos, žijúci 
v 5. storočí, vo svojom diele zachytil staršiu povesť o Hyperborejcoch (HR 8/2013), obyvateľoch severu, ktorí štafetou medzi jednotlivými kmeňmi posielali obetné dary, zabalené do slamy, do svätyne boha Apolóna na ostrove Délos. Môžeme len špekulovať, či išlo napríklad aj o jantár, pretože na inom mieste svojho diela uvádza, že prichádza vraj zo severu, ale neuvádza, akým spôsobom (za preklady zo starej gréčtiny ďakujeme Mgr. A. Námerovej, PhD.).

Ďalším mytologickým vodidlom k priamym kontaktom s Egeidou by mohol byť aj príbeh o argonautoch (HR 10/2009), ktorého hrdinovia sa plavili aj po Dunaji, achájskymi Grékmi nazývanom Istros. Dej mýtu sa odohráva pred trójskou vojnou, čiže v období mykénskej kultúry. Do písomnej podoby bol však prevedený z ústneho podania až v 3. storočí pred n. l., takže nie je isté, nakoľko odráža zemepisné poznatky o 1 000 rokov starších Mykénčanov. O nich súdobé pramene mlčia. Možno však obsahuje povestné zrnko pravdy. Ukazuje sa totiž, že doklady výmenného obchodu medzi strednou Európou a severným Balkánom sa sústredia pozdĺž Dunaja, už oddávna dôležitej obchodnej tepny, na ktorej v dobe bronzovej zohrávala dôležitú úlohu pomerne rozvinutá lodná doprava.

 

Archeologický projekt v Budmericiach sa realizuje aj v roku 2015 s finančnou podporou Bratislavského samosprávneho kraja.

 


archeológiadoba bronzovábudmerice



Predplaťte si Historickú Revue na jeden rok už za 34,80




Autor

Pavol Jelínek, Július Vavák

Mgr. Pavol Jelínek, vyštudoval UKF v Nitre, odbor história - archeológia. Špecializuje sa na problematiku skeletov v sídliskových objektoch v praveku.

PhDr. Július Vavák, PhD., pracuje ako archeológ v Malokarpatskom múzeu v Pezinku. Je absolventom archeológie na FF UKF v Nitre. Špecializuje sa na obdobie včasného stredoveku a staršiu dobu bronzovú, realizuje výskum hradiska vo Svätom Jure, podieľa sa na výskume opevneného sídliska v Budmericiach.

Pozrite si tiež


Statoční vojaci a talentovaní politici

16.8.2019 | Przemysław Gawron

Autori rodových herbárov a panegyrík, písaných k oslave Jána III. v 17. či 18. storočí, neraz hľadali predkov víťaza od Viedne dokonca v časoch legendárneho kniežaťa Lecha či prvého poľského kráľa Boleslava Chrabrého. Zdá...

  • 819
  • 3

Rím proti Kartágu - augustové vydanie

5.8.2019 | Peter Valent

Milí čitatelia,         2. augusta roku 216 pred n. l. sa odohrala bitka pri Kannách, v ktorej kartáginský vojvodca Hannibal na hlavu porazil oveľa väčšiu rímsku armádu. Táto udalosť, od ktorej nás delí už 2 235 rokov, je...

  • 832
  • 6